Obzretie sa za rozpravou o utečencoch

V reakcii na vystúpenie spoločného spravodajcu k tomu bodu programu, poslanca Blahu, som povedal približne toto:

S viacerými tézami predrečníka, najmä s jeho kritikou šírenia xenofóbnych tendencií, súhlasím. Je pozoruhodné, ako tieto jeho vyhlásenia ostro kontrastujú s vyhláseniami najvyššieho predstaviteľa Smeru, Roberta Fica.

Chcem sa však venovať niečomu inému, lebo s istým znepokojením počúvam hlasy, ktoré v tejto rozprave občas zaznievajú, že údajne máme na otázku utečencov a jej riešenie viac – menej rovnaký názor (akože naprieč politickým spektrom – pozn. mh).

Za seba musím povedať, že môj postoj je diametrálne odlišný od postoja, ktorý k tejto otázke od začiatku zaujíma premiér Fico a ktorý mnohí z Vás v tejto sále podporili, lebo premiérov postoj považujem za škodlivý a v konečnom dôsledku pre Slovensko nebezpečný a kontraproduktívny. A to nielen z takpovediac geopolitického hľadiska (je namierený proti našim spojencom a nahráva tým druhým), ale ešte škodlivejší je z hľadiska devastačného dopadu na dušu bežného Slováka, lebo v ňom potvrdzuje a posilňuje xenofóbne tendencie a atmosféru strachu a nenávisti. Je tomu tak bez ohľadu na to, že Robert Fico sa svoj postoj pokúša dodatočne racionalizovať či zdôvodniť argumentmi, z ktorých niektoré majú aj racionálne jadro. Ale tým svoj nešťastný prístup k utečencom i Európe nevyváži a „nevyžehlí“.

Nech nás, prosím, nemýli, že v júni sme prakticky unisono odmietli povinné kvóty. Veď aj pri tom sa účelovo zabúda, že viacerí sme tak urobili len s podmienkou, že adekvátnu mieru solidarity prejavíme dobrovoľne, čo sa však v prípade Slovenska dosiaľ nestalo.

Ďalšia téza, ktorá sa tu zvykne  naľavo i napravo opakovať pomaly ako mantra, je tá, že je treba riešiť problémy, a nie následky. Pravda je však taká, že príčiny sú otázka dlhodobá, ale my v tejto chvíli čelíme následkom, ktoré je treba riešiť okamžite. Výstižné je pritom prirovnanie s topiacim sa a volajúcim o pomoc. Normálny človek sa v takej chvíli nepýta, ako sa dotyčný dostal do vody, ale snaží sa ho zachrániť. V tomto kontexte je dovolávanie sa riešenia príčiny viac alibizmom, ako skutočným riešením.

Nie, našťastie nemáme rovnaký názor. Ani „viac – menej rovnaký“.

Som presvedčený, že slovenská vláda sa už dávno tak ostentatívne nedištancovala od európskych a kresťanských hodnôt, ako týmto svojím postojom.