Environmentálna politika

VÝZVA: Slovensko i celá EÚ musia byť po eurovoľbách zelenšie

Je čas na proaktívnu environmentálnu politiku

Symbolicky práve na Svetový deň životného prostredia adresoval Slovenský ochranársky snem (S-O-S) výzvu víťazom eurovolieb, vláde a európskym inštitúciám s názvom: Slovensko i celá Európska únia musia byť po eurovoľbách zelenšie (je čas na proaktívnu environmentálnu politiku). V úvode výzvy sa konštatuje, že napriek pocitu frustrácie z toho, že do Európskeho parlamentu (EP) sa dostanú aj dvaja zástupcovia Ľudovej strany Naše Slovensko, signatári a signatárky výzvy vnímajú výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku v zásade pozitívne. Teší ich okrem iného aj to, že voľby vyhral výrazne proeurópsky subjekt s citeľnou prítomnosťou environmentálnych tém vo svojom programe, v rámci ktorého po prvý raz v histórii nášho členstva v EÚ uspeli aj dvaja environmentalisti.

Vyhlásenie: Eurovoľby sú aj o prírode, kultúrnej krajine a životnom prostredí!

Ani ochranárom nie je jedno, kto ich bude zastupovať v Európskom parlamente

O niekoľko dní si budeme voliť tých a tie, ktorí/é nás nasledujúcich päť rokov budú zastupovať v Európskom parlamente.

V prvom rade by sme mali v týchto voľbách odčiniť hanbu, ktorú sme pred piatimi rokmi utŕžili našou rekordne nízkou volebnou účasťou. Tá pritom nebola prejavom nášho nadmerného euroskepticizmu. Veď podľa relevantných prieskumov výrazná väčšina obyvateľov Slovenska má k Európskej únii pozitívny vzťah a podporuje členstvo Slovenska v nej. Naša predchádzajúca 87-percentná volebná neúčasť bola teda len prejavom podcenenia rastúceho významu, ktorý európske inštitúcie majú. Áno, aj vo vzťahu k prírode, krajine, klíme, vode, ovzdušiu či zdraviu nás všetkých.

Výzva: Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) 6. mája odoslal kompetentným výzvu s názvom Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov! Ide o reakciu na plánovaný výrub stromov a krov v brehových porastoch rieky Hornád na úseku medzi Kysakom a Ružínom. Výruby plánuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (SVP), odštepný závod Košice vykonať v októbri 2019. V praxi by šlo o likvidáciu zhruba 70 – 80 % súčasných porastov na cca 5 km dlhom úseku rieky, čo je spolu viac než 1000 stromov.

Tento zámer veľmi znepokojil ochranárov, vodákov, turistov, včelárov, rybárov a ďalších ľudí, ktorí obdivujú a udržateľným spôsobom využívajú hodnoty tohto územia. Aj podľa členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu je zámer neprijateľný, a to najmä kvôli jeho negatívnemu dopadu na životné prostredie a predmetný ekosystém.

STUŽ/SR: Ako politické strany plnia svoje volebné programy v environmentálnej oblasti

Hodnotenie po troch štvrtinách volebného obdobia

Tesne pred parlamentnými voľbami v r. 2016 Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR (STUŽ/SR) v spolupráci s Centrom pre trvalo udržateľné alternatívySlovenským ochranárskym snemom podrobne vyhodnotila environmentálne časti volebných programov politických strán a hnutí, o ktorých sa na základe dlhodobých voličských preferencií dalo predpokladať, že uspejú vo voľbách 5. marca 2016. Konkrétne išlo o strany Smer-SD, SaS, OĽaNO-NOVA, SNS, KDH, Most-Híd, Sieť a SMK.

Tri roky po parlamentných voľbách sa predstavitelia Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR a zároveň zakladajúci členovia Slovenského ochranárskeho snemu - Ján Szöllös a Mikuláš Huba - obrátili na vedenie tých z vyššie uvedených strán a hnutí, ktoré v súčasnosti reálne pôsobia v slovenskom parlamente s konkrétnymi otázkami, týkajúcimi sa plnenia environmentálnych záväzkov a sľubov, obsiahnutých v ich volebných programoch.

CHKO Dunajské luhy: Odpoveď ministra životného prostredia Sólymosa a reakcia S-O-S

Na súrnu výzvu S-O-S Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje z februára t. r. zareagoval minister životného prostredia László Sólymos. Výzva upozorňuje na neprijateľnosť zrušenia Správy CHKO Dunajské luhy a celkovo slabú činnosť Štátnej ochrany prírody SR i celého rezortu v oblasti ochrany prírody, ako aj na nekomunikáciu ministerstva životného prostredia v súvislosti s podnetmi S-O-S. Nižšie prinášame odpoveď ministra a následnú reakciu S-O-S.

Odpoveď Európskej komisii vo veci ochrany prírody Podunajska

Začiatkom februára t. r. sme rozoslali súrnu výzvu kompetentným v súvislosti so zrušením Správy CHKO Dunajské luhy a nedostatočnou ochranou prírody Podunajska, resp. činnosťou Štátnej ochrany prírody SR pod názvom Štátom riadený úpadok ochrany prírody pokračuje. Na našu výzvu zareagoval aj zástupca Európskej komisie - vedúci oddelenia Presadzovania práva v oblasti životného prostredia Generálneho riaditeľstva Životné prostredie (DG ENV) Paul Speight. Prinášame jeho odpoveď aj našu následnú reakciu.

Envirostratégia 2030: Kritické poďakovanie

Vláda schválila 27. 2. 2019 Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 - Zelenšie Slovensko (tzv. Envirostratégiu 2030) - strategický dokument zameraný na ochranu životného prostredia. Stratégiu pripravil Inštitút environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia.

Výzva na odvolanie ministerky Matečnej bola doručená premiérovi

Zástupcovia viacerých občianskych iniciatív dnes odovzdali na Úrade vlády SR verejnú výzvu na odvolanie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej. Výzvu občianskej iniciatívy MY SME LES pod názvom A DOSŤ! pani ministerka podpísalo viac ako 41 000 občanov a podporili ju viaceré mimovládne organizácie spolu s Iniciatívou poľnohospodárov a predstaviteľmi lesníckej výzvy Odmietame.

Neriešenie a ignorovanie naliehavých a zásadných problémov v rezorte pôdohospodárstva, ktorý vedie pani ministerka Gabriela Matečná, pociťujú signatári verejnej výzvy ako vážne zlyhanie. “Sme sklamaní, nahnevaní a nechceme už ďalej tolerovať súčasný stav,” uvádza sa vo výzve. Dôrazne preto žiadajú predsedu vlády SR, aby inicioval odvolanie Gabriely Matečnej z postu ministerky.

Odpovede bratislavského primátora M. Valla a župana J. Drobu na urgentnú výzvu S-O-S (CHKO Dunajské luhy)

Dobrý deň,

situáciu ohľadom zrušenia správy CHKO Dunajské luhy vnímame intenzívne a s veľkým znepokojením. Zabezpečenie ochrany prírody zo strany štátu dôverne poznáme a považujeme ho za nedostatočné z viacerých hľadísk. Všetci vnímame potrebu intenzívnej práce s verejnosťou v oblasti ochrany prírody a krajiny. V praxi sú za Štátnu ochranu prírody osobami prvého kontaktu s verejnosťou strážcovia prírody a v prípade Bratislavy najmä pracovníci vykonávajúci tzv. pohotovosť – pri riešení zranených chránených druhov živočíchov.

Po 30 rokoch ešte oveľa aktuálnejšie ako v čase vzniku

alebo slovenskí ochranári už pred 30 rokmi vedeli kde je sever:

Platforma Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave, jar 1989

(názorové východisko, súbor zásad, hlavný prúd nášho myslenia, kto sme...)

1. Ľudstvo je vo vážnej ekologickej kríze. Zhoršovanie životného prostredia sa globálne zrýchľuje (mizne prales, lesy, šíria sa púšte, špiní sa vzduch, pôda, vody, moria, rastie skleníkový efekt, hrozí ozónová diera, rádioaktívne zamorenie, ubúda druhov, rastú poruchy telesného a duševného vývinu ľudí).

Obmedzenosť zdrojov pri súčasnom spôsobe ich čerpania je zrejmá. Pritom naša spoločnosť si odmieta uvedomiť hranice kvantitatívneho rastu, zaostala za vlastnou potrebou morálky. Ekologické vedomie a morálka sa vyvíjajú pomalšie ako technické možnosti.

Stránky