Neziskový sektor

27. ročník Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov

Víkendové spomienky na budúcnosť v Malej Fatre

27. ročník Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov máme úspešne za sebou. Bolo nielen príjemne, ale aj veľmi zaujímavo. Zaslúžili sa o to najmä prezentácie blízkych spolupracovníkov Josefa Vavrouška, protagonistov „environmentálnej revolúcie“ spred 30 rokov a aktérov nezabudnuteľnej Dobříšskej konferencie v r. 1991, ale aj ďalších významných slovenských a českých environmentalistov a environmentalistiek. Spomienky na Dobříš, Josefa a Petru sa striedali s hodnotením súčasnosti i uvažovaním o udržateľnejšej budúcnosti.

Stroskotanci na ostrove pozitívnej deviácie

Protagonisti sa dodnes sporia o to, či bolo prednovembrové ochranárstvo na Slovensku viac zelené alebo antikomunistické. 

Jakub Huba, Pavel Šuška

V neskoronormalizačnom období zaznamenal organizovaný environmentalizmus obdobie svojej bezprecedentnej podpory a v mnohých vzbudil nemalú nádej do budúcnosti. Udalosti roku 1989 na chvíľu vyniesli na vrchol politického diania viacerých predstaviteľov (už menej predstaviteliek) slovenského, najmä bratislavského, zeleného hnutia reprezentovaného Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). No v rovnakom momente sa začali písať dejiny ústupu. Autentická zelená nezmizla len z palety partajníckej politiky, ale pomerne dôsledne sa vytratila aj z iných oblastí verejného života. A tak dnes, napriek  prieskumom dokazujúcim, že väčšina populácie Slovenska považuje environmentálne problémy za kľúčové, neexistuje u nás žiadna relevantná zelená politická strana, ale čo je oveľa horšie, žiadne početnejšie zelené hnutie. Pri hľadaní príčin tohto, zdanlivo paradoxného, stavu sa musíme v krátkosti pozrieť na to, akým vývojom a premenami domáci environmentalizmus prešiel.

Vítame nových členov S-O-S

S potešením oznamujeme, že máme štyroch nových členov, ktorí splnili všetky podmienky pre členstvo. V jednom prípade - Karol Kaliský - ide o staronového člena. Tí ostatní (v abecednom poradí) sú: Michal Daniška, Juraj Flamik a Ladislav Miko. Podstatné je, že vo všetkých štyroch prípadoch ide o výrazné osobnosti po stránke ochranárskej, odbornej i ľudskej. Každý z nich so sebou prináša poznanie a skúsenosť z inej dôležitej oblasti, resp. oblastí.
 

Odborná verejnosť má byť pri rozhodovaní

Participácia verejnosti je zadefinovaná v zákonoch a nariadeniach Slovenskej republiky, je však v praxi v dostatočnej miere realizovaná?

Odpoveď skúša priniesť článok Tóna Popoviča, uverejnený na portáli Aktuality.sk 13. 2. 2021... 

Aktuálne prebiehajúce debaty o úlohe vedcov a odborníkov pri zvládaní pandémie nútia zamyslieť sa nad podobou a účinnosťou participácie odbornej verejnosti pri správe krajiny.

Demokracia nemá byť iba volebným mechanizmom, ktorými sa istí jednotlivci, združení v politických subjektoch, dostanú k moci - k správe vecí verejných. Pre úroveň spravovania spoločnosti, pre úroveň vládnutia je kľúčový obsah a kvalita činnosti pri uplatňovaní zverenej moci, ako aj úroveň kvality odbornej starostlivosti pri príprave a realizácii riešení, ktorých cieľom má byť služba verejnosti. ...

Článok o Maňovi Hubovi na Aktuality.sk

Článok o Maňovi Hubovi "Mikuláš Huba: Je fantastické, že sme znovu získali slobodu, ale pred slobodou drancovania chcem varovať" (spomienka na "ostrov pozitívnej deviácie" aj zamyslenie sa po Novembri) nájdete na serveri aktuality.sk ...

Už nie je na čo čakať! Štrajkujeme spoločne so študentmi

Spoločné vyhlásenie mimovládnych organizácií ku klimatickému štrajku

My, dolupodpísané mimovládne organizácie sme si vedomé toho, že situácia ohľadom klimatickej krízy je vážna. Po celom svete môžeme sledovať výskyt rekordne vysokých teplôt, sucho a iné extrémne prejavy počasia. Zažívame masové vymieranie živočíchov a po celom svete dochádza k rapídnemu úbytku biodiverzity. Dopady klimatickej zmeny už dávno vplývajú na celú (široko ponímanú) oblasť životného prostredia. Majú nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne následky. Zhoršuje sa dostupnosť potravy a pitnej vody, extrémne počasie ničí ľuďom domovy. Klimatická kríza prispieva k nárastu cien potravín, prehlbovaniu chudoby, hladu a chorobnosti, a tým aj k masovej migrácii z najhoršie postihnutých oblastí. Zvyšuje sa riziko násilia a vojnových konfliktov. Klimatická kríza je tu a my musíme konečne začať konať.

Sedemdesiatka mimovládnych organizácií podporila študentský štrajk

UŽ NIET NA ČO ČAKAŤ!

Sedemdesiatjedna environmentálnych a ľudskoprávnych mimovládnych organizácií a nadácií podporilo spoločné vyhlásenie na podporu klimatického štrajku. Vyhlásenie iniciovala organizácia Greenpeace Slovensko a podpísali ho napríklad iniciatíva My sme les, organizácie WWF Slovakia, Via Iuris, Amnesty International či Nadácia Zastavme korupciu. 

Klimatický štrajk organizuje v piatok 20. septembra od 11:00 h študentská iniciatíva Fridays for Future Slovensko na štyroch miestach - v Bratislave, Košiciach, Žiline a Banskej Bystrici. Mimovládne organizácie vo vyhlásení vyzývajú na účasť na klimatickom štrajku, ale aj na urýchlené riešenie klimatickej krízy, ktorá ohrozuje prežitie ľudstva i planéty.

Podpora návrhu parkovacej politiky v Bratislave

Päťnásť dole uvedených občianskych organizácií a iniciatív a 37 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu podporuje zavedenie novej parkovacej politiky v Bratislave. Podľa nich ide konečne o systémový krok, ktorý sa snaží obmedziť individuálnu automobilovú dopravu v meste. To má hneď niekoľko pozitívnych dopadov na zdravie a životné prostredie obyvateľov.

„Nová parkovacia politika Bratislavy môže priniesť obyvateľom v prvom rade čistejšie ovzdušie a nižšie emisie CO2. To znamená menej chorých detí aj dospelých. Má šancu prispieť k stabilizácii klímy a ľuďom priniesť vyššiu bezpečnosť pohybu, možnosť lepšie využiť verejný priestor a zdravší životný štýl,“ uviedla Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie.

Po 30 rokoch ešte oveľa aktuálnejšie ako v čase vzniku

alebo slovenskí ochranári už pred 30 rokmi vedeli kde je sever:

Platforma Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave, jar 1989

(názorové východisko, súbor zásad, hlavný prúd nášho myslenia, kto sme...)

1. Ľudstvo je vo vážnej ekologickej kríze. Zhoršovanie životného prostredia sa globálne zrýchľuje (mizne prales, lesy, šíria sa púšte, špiní sa vzduch, pôda, vody, moria, rastie skleníkový efekt, hrozí ozónová diera, rádioaktívne zamorenie, ubúda druhov, rastú poruchy telesného a duševného vývinu ľudí).

Obmedzenosť zdrojov pri súčasnom spôsobe ich čerpania je zrejmá. Pritom naša spoločnosť si odmieta uvedomiť hranice kvantitatívneho rastu, zaostala za vlastnou potrebou morálky. Ekologické vedomie a morálka sa vyvíjajú pomalšie ako technické možnosti.

Mediálna bilancia 2018

Lavíny bilancovania sa na nás na prelome rokov valia zo všetkých strán ako masy snehu z tatranských vrcholov. A tak som si pôvodne myslel, že Vás toho bilancovania tentoraz ušetrím. Ale neušetrím. Vyprovokoval ma k tomu každoročný záslužný počin Juraja Rizmana (zvaného Rizo), ktorý nám pravidelne o takomto čase nastavuje zrkadlo našej mediálnej viditeľnosti. Či už kolektívnej, v rovine jednotlivých organizácií, iniciatív, kampaní..., alebo viditeľnosti (a počuteľnosti) individuálnej, ako konkrétnych environmentalistov, aktivistov a aktivistiek na poli ochranárskom. Rizovo hodnotenie je nižšie, takže si ho môžete detailne preštudovať.

Stránky