Neziskový sektor

Výsledky súťaže Mladých reportérov 2022: Reportáže by mohli ísť rovno do novín

Porota zložená z profesionálnych žurnalistov, fotografov a zástupcov environmentálnych organizácií vybrala 20. apríla 2022 víťazov celoslovenskej súťaže Mladí reportéri pre životné prostredie. Najlepšie reportážne príspevky študentov vo veku 11 až 25 rokov postupujú do medzinárodnej súťaže, v ktorej sa budú uchádzať o umiestnenie medzi tisícmi prác Mladých reportérov z celého sveta.

Aj napriek ťaživej spoločenskej situácii slovenskí Mladí reportéri ukázali, že majú chuť opäť riešiť enviro-problémy vo svojom okolí. Počet a kvalita súťažných prác prekvapili tento rok aj samotnú porotu. V spolupráci s pedagógmi žiaci prihlásili 73 súťažných prác – článkov, fotografií a reportážnych videí.

Podorte výzvu SPÁJAŤ, NIE ROZDEĽOVAŤ

Výzva KOMORY mimovládnych neziskových organizácií pri Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie 

Naša spoločnosť v týchto chvíľach čelí humanitárnej, spoločenskej, ekonomickej kríze a súčasne vedome podnecovanej nedôvere a agresivite.

V tejto náročnej situácii vnímame silnú potrebu spoločnosť spájať, nie rozdeľovať. Byť zodpovednými, odvážnymi, ale aj pokornými, múdrymi a prajnými. Myslieť viac ako inokedy na svojich blízkych, ale aj ľudí, ktorí nám blízki nie sú. V tejto situácii sme sa mali snažiť túto krízu prekonať a neprehlbovať rozdiely medzi nami.

A preto by sme chceli vyzvať mimovládne neziskové organizácie, spájajme ľudí, dajme priestor vzájomnej solidarite a dôvere a pomôžme tak znížiť počet pacientov a pacientiek v našich nemocniciach, pomôžme znížiť počet umierajúcich na ochorenie Covid 19, ale aj pacientov s inými diagnózami a pomáhajme aj tým, ktorí z viacerých dôvodov nie sú, alebo nemôžu byť očkovaní.

Laudatio na Katku Šimončičovú

Katarína Chlebáková Šimončičová

Keď som čítala Katkin životopis, uvedomila som si korene jej rozprávačského talentu, slonej pamäti, odzbrojujúceho humoru či prístupu k legislatíve a zákonom. Spomeniem najmä Katkinho otca, ktorý, ako sama hovorí, bol „veľký zabávač“ a právnik, v ktorého rodine sa niekoľko generácií študovalo právo. Katarína sama zvažovala štúdium práva, no podľa jej slov to v tom čase vlády jednej strany nebolo vhodné. Nakoniec sa rozhodla pre Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach a po škole sa zamestnala v Považskej Bystrici, kde pracovala na výskume supravodičov, neskôr na Slovenskej akadémií vied v Bratislave.

Nie je vôbec náhoda, že hneď prvý deň zapadla medzi členov slávnej ZO 6 SZOPK a tí ju prijali medzi seba.

Laudatio na Ľubku Trubíniovú

Medzi tohtoročnými laureátmi Ceny ministra životného prostredia za prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore je aj Ľubica Trubíniová. V celom období po roku 1989 bola aktívnou občianskou ochranárkou. V roku 1993 bola zakladateľkou a do roku 2003 riaditeľkou slovenskej pobočky organizácie Greenpeace. Za svoju činnosť získala v roku 1997 Cenu Josefa Vavrouška udeľovanú Nadáciou Charty 77 a v roku 2000 1. cenu The Sasakawa Environmental Award udeľovanú The Sasakawa Peace Foundation. Neskôr pôsobila v Bratislavskom regionálnom ochranárkom združení (BROZ). Od r. 2009 pracuje v ľudskoprávnej organizácii Občan, demokracia a zodpovednosť.

Cena ministra životného prostredia aj členkám S-O-S

Minister životného prostredia Ján Budaj po druhý raz odovzdal Ceny ministra životného prostredia za prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore. Pätica laureátov si z rúk ministra prevzala ocenenie priamo na pôde Ministerstva životného prostredia SR v Deň boja za slobodu a demokraciu, teda na 32. výročie Nežnej revolúcie.

Mimochodom, tri z piatich ocenených sú členkami Slovenského ochranárskeho snemu...

Ako to videl Eugen Gindl

Eugen Gindl na úvod podujatia k 20. výročiu vzniku Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia (predchodkyne ZO 6 SZOPK - pozn. aut.) o. i. povedal:

„...Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia vznikla na pôde bratislavského ochranárstva ako spontánne spoločenstvo ľudí bez zaprisahávajúcich a nabubrených deklarácií, či formálnych stanov, v tichom presvedčení, že demokracia prírody je inšpirujúca a (čiastočne) prenosná aj na spoločnosť.

Členov sekcie zjednocoval zelený, vtedy v našich končinách ešte nezideologizovaný, ekologický étos, intímne obcovanie s prírodou, s materiálnymi hodnotami minulosti. Hľadali priestor, v ktorom by si dokázali vyhojiť neustále zraňovanú občiansku dôstojnosť, ktorá je hlavnou prísadou občianskeho sebavedomia.

27. ročník Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov

Víkendové spomienky na budúcnosť v Malej Fatre

27. ročník Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov máme úspešne za sebou. Bolo nielen príjemne, ale aj veľmi zaujímavo. Zaslúžili sa o to najmä prezentácie blízkych spolupracovníkov Josefa Vavrouška, protagonistov „environmentálnej revolúcie“ spred 30 rokov a aktérov nezabudnuteľnej Dobříšskej konferencie v r. 1991, ale aj ďalších významných slovenských a českých environmentalistov a environmentalistiek. Spomienky na Dobříš, Josefa a Petru sa striedali s hodnotením súčasnosti i uvažovaním o udržateľnejšej budúcnosti.

Stroskotanci na ostrove pozitívnej deviácie

Protagonisti sa dodnes sporia o to, či bolo prednovembrové ochranárstvo na Slovensku viac zelené alebo antikomunistické. 

Jakub Huba, Pavel Šuška

V neskoronormalizačnom období zaznamenal organizovaný environmentalizmus obdobie svojej bezprecedentnej podpory a v mnohých vzbudil nemalú nádej do budúcnosti. Udalosti roku 1989 na chvíľu vyniesli na vrchol politického diania viacerých predstaviteľov (už menej predstaviteliek) slovenského, najmä bratislavského, zeleného hnutia reprezentovaného Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). No v rovnakom momente sa začali písať dejiny ústupu. Autentická zelená nezmizla len z palety partajníckej politiky, ale pomerne dôsledne sa vytratila aj z iných oblastí verejného života. A tak dnes, napriek  prieskumom dokazujúcim, že väčšina populácie Slovenska považuje environmentálne problémy za kľúčové, neexistuje u nás žiadna relevantná zelená politická strana, ale čo je oveľa horšie, žiadne početnejšie zelené hnutie. Pri hľadaní príčin tohto, zdanlivo paradoxného, stavu sa musíme v krátkosti pozrieť na to, akým vývojom a premenami domáci environmentalizmus prešiel.

Vítame nových členov S-O-S

S potešením oznamujeme, že máme štyroch nových členov, ktorí splnili všetky podmienky pre členstvo. V jednom prípade - Karol Kaliský - ide o staronového člena. Tí ostatní (v abecednom poradí) sú: Michal Daniška, Juraj Flamik a Ladislav Miko. Podstatné je, že vo všetkých štyroch prípadoch ide o výrazné osobnosti po stránke ochranárskej, odbornej i ľudskej. Každý z nich so sebou prináša poznanie a skúsenosť z inej dôležitej oblasti, resp. oblastí.
 

Stránky