Udržateľnosť

Zmena vzťahu k planéte je nevyhnutná – a nemusí to bolieť

32 rokov po Nežnej a 17 rokov po veternej smršti v Tatrách

Pred 32 rokmi sme čelili nepriateľom slobody a demokracie. Tí sú tu, žiaľ, stále. Ale medzičasom pribudla hrozba ešte fatálnejšia. Volá sa rozhnevaná planéta (ktorú sme bezohľadne zneuctili). Poznámku pápeža, že príroda nikdy neodpúšťa, sme blahosklonne pustili jedným uchom dnu a druhým von. A pritom to bolo asi najdôležitejšie posolstvo, ktoré nám tu počas svojej návštevy zanechal.

Keď sa ma novinári pýtajú, čo je potrebné zmeniť v našom vzťahu k planéte, moja reakcia býva stručná: všetko. Taká jednoduchá je odpoveď na najväčšiu výzvu, akej kedy ľudstvo čelilo! Ale v skutočnosti to jednoduché vôbec nebude, lebo väčšine ľudí sa nechce na svojom zabehnutom životnom štýle, spotrebných návykoch a pohodlnosti meniť nič.

Vyšli Kapitoly z environmentálnej politiky XIX.

Devätnásty diel Kapitol z environmentálnej politiky voľne nadväzuje na publikáciu O Slovensku otvorene a nahlas: Ochranárske SOS, ktorú taktiež vydala Spoločnosť pre trvalo udržateľný život (STUŽ) v spolupráci so Slovenským ochranárskym snemom koncom roka 2019. Aj v tomto prípade ide najmä o prezentáciu stanovísk, výziev, tlačových správ, korešpondencie a ďalších dokumentov z dielne Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) a STUŽ/SR spolu s niektorými článkami a inými dosiaľ nepublikovanými textami prof. Mikuláša Hubu, hlavného autora a zostavovateľa Kapitol. Na vzniku textov z obdobia medzi januárom 2020 a aprílom 2021 sa podieľali aj Sabina Barbojak, Dušan Bevilaqua, Juraj Flamik, Ján Kadlečík, Gabriela Kalašová, Eva Kováčechová, Ľubica Lacinová, Daniel Lešinský, Ľudmila Priehodová, Marcel Uhrin, Ján Topercer, Jozef Šibík, Katarína Začková a ďalší/ďalšie.

Prepočuté posolstvo

Dobříšska konferencia 1991 - historický míľnik, alebo len "15 minút slávy" československého ochranárstva?

Tlačová správa STUŽ/SR

V týchto dňoch uplynulo 30 rokov od udalosti, ktorá československé ochranárske hnutie zaslúžene postavila do centra medzinárodného záujmu a urobila z nás kontinentálnych lídrov:  koncom júna 1991 sa uskutočnila 1. paneurópska konferencia ministrov životného prostredia regiónu EHK OSN (Európa + Severná Amerika) na zámku Dobříš neďaleko Prahy. Mala veľmi ambiciózne ciele: zjednotiť náš kontinent o celý región EHK OSN v spoločnom úsilí o lepšie životné prostredie. Okrem štandardnej agendy podobných konferencií organizátori zaradili do programu aj netradičný, ale o to dôležitejší „kôš“. Týkal sa etiky a ľudských hodnôt zlučiteľných s predstavou udržateľného spôsobu života.

Nová publikácia Petra Saba a kol. stojí za pozornosť

Koncom minulého roku vydala Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (konkrétne jej Katedra biológie a ekológie FPV) vo svojom vydavateľstve Belianum publikáciu, ktorá by Vás mohla zaujímať. Volá sa Úvod do systémovej ekológie I a jej podtitul znie: Od environmentálnej krízy k princípom ekologickej zložitosti a organizácie ekologických systémov. Ide o dielo autorského kolektívu Peter Sabo, Peter Urban, Radovan Malina, Juraj Švajda a Ingrid Turisová. 

Miznúca krajina a my

Publikácia „Miznúca krajina a my“ chce byť malou sondou do bezmála polstoročie vznikajúceho súvrstvia textov autora, venovaných strácajúcej sa podobe tra­dičnej slovenskej krajiny. Jej pdf je prílohou tohto článku...

Voda nad zlato (aj nad realitný biznis)

Slovenský ochranársky snem vyzýva Okresný úrad v Bratislave a Ministerstvo životného prostredia SR, aby uprednostnilo ochranu významných vodárenských zdrojov pred novou výstavbou. Ide aj o podporu návrhu na určenie ochranných pásiem a povolenia na osobitné užívanie vôd vodárenského zdroja Šamorín...

Stanovisko k MLC Holíč

Na Ministerstvo životného prostredia SR sme v rámci zisťovacieho konania EIA zaslali stanovisko na zámer projektu „Multimodálne logistické centrum Holíč“. Je zrejmé, že tento zámer by v prípade svojej realizácie znehodnotil prírodné, environmentálne, krajinárske a kultúrno-historické hodnoty tohto územia i širšieho okolia (vrátane susednej Českej republiky), pričom jeho ekonomická výhodnosť, urgentnosť a celkový praktický význam sú  viac ako sporné...

Klíma ťa potrebuje

Už vyše 117 000 ľudí sa podpísalo pod petíciu nezávislej iniciatívy #klímaťapotrebuje. Stala sa tak doposiaľ najúspešnejšou online petíciou v histórii Slovenska. Je to historický úspech, ktorý vysiela jasný signál: Slovenkám a Slovákom záleží na riešení klimatickej krízy. Text výzvy uvádzame nižšie...

Využívanie zrážkovej vody prináša mestám výhody

Na zmenšovaní negatívnych dopadov zmeny klímy sa môžu podieľať všetky mestá a obce tým, že budú udržateľne hospodáriť so zrážkovou vodou. Zelená strecha na škole, fontána v meste či dažďová záhrada- to je len niekoľko príkladov využitia dažďovej vody zo slovenských miest. Pre samosprávy môže byť motivačná aj ekonomická stránka.

Prinášame víťazný článok súťaže Mladí reportéri pre životné prostredie v kategórii 19 - 25 rokov.

Koronavírus, klíma a nová spoločenská zmluva

Ak koronavírusom vstupujeme do novej éry, bude si to vyžadovať aj novú spoločenskú zmluvu. Maňo o tom napísal do SME, tu je rukopis jeho článku...

Stránky