Klimatické zmeny

Tomáš Derka: Vodohospodári zneužili povodne, aby brehy tatranských riek rozryli bagrami

Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a zakladajúci člen S-O-S Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.

Výzva: Sme pobúrení neprimeranými zásahmi do korýt vodných tokov v Tatrách

Slovenský ochranársky snem je pobúrený, že pod zámienkou ochrany pred povodňami dochádza vo Vysokých Tatrách a v ich podhorí k neprimeraným zásahom do korýt vodných tokov, a tým k devastácii chránených riečnych ekosystémov európskeho významu. Uvedomujeme si, že v blízkosti tokov sa nachádzajú sídla a komunikácie, a preto boli niektoré povodňové zabezpečovacie práce nevyhnutné. Odstraňovanie starších sedimentov, narušovanie prirodzeného striedania tíšinových a prúdivých úsekov a ďalšie odborne i právne sporné zásahy do korýt však svojím charakterom a rozsahom nezohľadňujú fakt, že ide o toky v chránených územiach, nerešpektujú najlepšie dostupné vedecké poznatky o fungovaní a ochrane riečnych ekosystémov ani požiadavky európskej legislatívy na nezhoršovanie ekologického stavu vodných tokov.

Vyzývame Trenčiansky kraj, aby neplánoval rozšírenie ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre

V období, kedy je ukončenie ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre už len otázkou času, spoločnosť HBP plánuje rozširovať svoju ťažbu po roku 2023. Slovenský ochranársky snem žiada poslancov a poslankyne Trenčianskeho samosprávneho kraja, aby v územnom pláne kraja nepodporili potreby prípadného rozširovania ťažby.

Už dnes o 16:00 budú poslanci Trenčianskeho kraja rokovať o Zmenách a doplnkoch č. 3 územného plánu Trenčianskeho kraja. V tomto dokumente sa objavili aj body požadujúce preložku rieky Nitry a železničnej trate. Uvoľnenie povrchu pre prípadné 12. ťažobné pole, kvôli ktorému treba opäť prekladať rieku, trať, plynovod má stáť od 27 mil. eur.

Mesto Prešov reaguje na "klimatické" vyhlásenie Slovenského ochranárskeho snemu

V decembri 2017 Slovenský ochranársky snem zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom (+ na vedomie županom, ZMOS-u a UMS) vyhlásenie k téme Parížskej dohody o zmene klímy. Text celého vyhlásenia aj s prílohami čítajte TU. Súčasťou vyhlásenia je aj výzva - citujeme:

Odpoveď MŽP na "klimatické" vyhlásenie S-O-S

V decembri 2017 Slovenský ochranársky snem zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom (+ na vedomie županom, ZMOS-u a UMS) vyhlásenie k téme Parížskej dohody o zmene klímy. Text celého vyhlásenia aj s prílohami čítajte TU. Súčasťou vyhlásenia je aj výzva - citujeme:

Čo konkrétne urobil pre našu klímu prezident SR A. Kiska?

V decembri 2017 Slovenský ochranársky snem zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom (+ na vedomie županom, ZMOS-u a UMS) vyhlásenie k téme Parížskej dohody o zmene klímy. Text celého vyhlásenia aj s prílohami čítajte TU. Súčasťou vyhlásenia je aj výzva - citujeme:

Pýtame sa kompetentných: Čo konkrétne ste urobili pre našu klímu?

Pred dvoma rokmi prijalo svetové spoločenstvo Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorú mnohí označili za poslednú šancu zachrániť ľudskú civilizáciu a biosféru Zeme pred katastrofou. 60 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) sa pri tejto príležitosti obrátilo so svojím vyhlásením na troch najvyšších ústavných činiteľov.

Mikuláš Huba: Niet dôvodu na spokojnosť

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc., pracovník Geografického ústavu SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu, odpovedá na otázky redakcie Hospodárskych novín na tému VODA. Odpovede prinášame v plnom znení:

HN */ Ak by ste mali možnosť vytvoriť stručnú správu súčasného stavu, ako by znela (znečistenie riek, ich ochrana, betónovanie korýt vodných tokov, vplyvy klímy...) Ako podľa Vás bude vyzerať situácia o 5-10-20 rokov?

Kvalita povrchových i podzemných vôd na Slovensku sa podľa oficiálnych štatistík od roku 1989 zlepšila. Vo všeobecnosti s tým možno súhlasiť, ale rozhodne to nie je dôvod na spokojnosť.

VD Gabčíkovo netreba oslavovať

68 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) zaslalo ministrovi životného prostredia SR stanovisko s názvom Dunaj/nahlas alebo Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia? Upozorňujú v ňom na neoprávnenosť nekritických chválospevov na Vodné dielo Gabčíkovo pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej zdrže pod Bratislavou.

Stanovisko S-O-S k 25. výročiu Vodného diela Gabčíkovo

Dunaj/nahlas

alebo

Je Vodné dielo Gabčíkovo takým požehnaním, ako nám sľubovali a ako to dodnes tvrdia?

Stanovisko S-O-S k 25. výročiu prehradenia Dunaja a spustenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky

Opäť raz zo všetkých strán zaznievajú nekritické chválospevy na Vodné dielo Gabčíkovo. Tentoraz pri príležitosti 25. výročia prehradenia Dunaja a začiatku napúšťania Hrušovskej (či presnejšie Čunovskej) zdrže pod Bratislavou. Túto kontroverznú aktivitu podmienil v r. 1992 vtedajší rezort životného prostredia splnením 19 podmienok, ktoré sa podľa expertov dodnes nesplnili. Aj preto hovoríme o VDG ako o najväčšej čiernej stavbe v strednej Európe.

Stránky