Klimatické zmeny

Kosiť menej a inak

Výzva S-O-S primátorom/primátorkám a starostom/starostkám slovenských miest a obcí

Vzhľadom na výrazné klimatické zmeny je v mestách nevyhnutné koncepčne prehodnotiť spôsoby kosenia zelených plôch. Ich časté a intenzívne kosenie už ohrozuje zdravie obyvateľov miest. Kosiť preto treba premyslene a s ohľadom na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Nižšia frekvencia kosenia tiež môže prispieť k ekonomickej úspore.

Zmena prístupu k úprave trávnatých plôch je nevyhnutná

Pobyt v mestách býva v horúcich letných dňoch priam neznesiteľný. Zastavané plochy, budovy, cesty, parkoviská cez deň fungujú ako akumulátory tepla. Naakumulované teplo sa v noci pozvoľna vyžaruje do okolitého prostredia.

Niekoľko viet k dezinformáciám o zmene klímy

Chcete podporiť túto výzvu? Kliknite sem

S potešením sledujeme, že téma klimatickej zmeny – donedávna u nás obchádzaná a bagatelizovaná – sa dostáva do väčšej pozornosti médií a politikov a stáva sa konečne predmetom verejnej diskusie. Zároveň s tým sa však objavujú aj mediálne výstupy, vyjadrenia alebo články, ktoré o tejto závažnej téme šíria dezinformácie a konšpiračné teórie –, či už z nevedomosti, alebo preto, že ich vytvárajú určité záujmové skupiny so zámerom relativizovať a spochybňovať výsledky dlhoročného vedeckého výskumu v tejto oblasti. Šírenie dezinformácií má za cieľ diskreditovať aj vedcov, ktorí údajne finančne profitujú z tzv. klimatického priemyslu. Zväčša ide o nepodložené a zavádzajúce informácie, ktoré sú v rozpore s novinárskou etikou.

Komentár SME

https://komentare.sme.sk/c/22184557/niekolko-viet-k-dezinformaciam-o-zmene-klimy.html

Podpora návrhu parkovacej politiky v Bratislave

Päťnásť dole uvedených občianskych organizácií a iniciatív a 37 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu podporuje zavedenie novej parkovacej politiky v Bratislave. Podľa nich ide konečne o systémový krok, ktorý sa snaží obmedziť individuálnu automobilovú dopravu v meste. To má hneď niekoľko pozitívnych dopadov na zdravie a životné prostredie obyvateľov.

„Nová parkovacia politika Bratislavy môže priniesť obyvateľom v prvom rade čistejšie ovzdušie a nižšie emisie CO2. To znamená menej chorých detí aj dospelých. Má šancu prispieť k stabilizácii klímy a ľuďom priniesť vyššiu bezpečnosť pohybu, možnosť lepšie využiť verejný priestor a zdravší životný štýl,“ uviedla Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie.

Výzva: Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) 6. mája odoslal kompetentným výzvu s názvom Zastavte likvidáciu vzácnych brehových porastov! Ide o reakciu na plánovaný výrub stromov a krov v brehových porastoch rieky Hornád na úseku medzi Kysakom a Ružínom. Výruby plánuje Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (SVP), odštepný závod Košice vykonať v októbri 2019. V praxi by šlo o likvidáciu zhruba 70 – 80 % súčasných porastov na cca 5 km dlhom úseku rieky, čo je spolu viac než 1000 stromov.

Tento zámer veľmi znepokojil ochranárov, vodákov, turistov, včelárov, rybárov a ďalších ľudí, ktorí obdivujú a udržateľným spôsobom využívajú hodnoty tohto územia. Aj podľa členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu je zámer neprijateľný, a to najmä kvôli jeho negatívnemu dopadu na životné prostredie a predmetný ekosystém.

Príhovor profesora Mikuláša Hubu na študentskom štrajku za klímu v Bratislave

Pozdravujem vás, milí mladí priatelia a priateľky a ďakujem za pozvanie!

Ako správny profesor by som sa mal vlastne hnevať, že nie ste v škole. Ale ja som naopak rád, že dnes v škole nie ste a že ste tu. Tým nechcem povedať, že škola je zbytočná vec. Mala by byť jedným z hlavných zdrojov poznania. A bez poznania sa nedá účinne čeliť ani hrozbe, kvôli ktorej tu dnes sme.

Ale to, že ste sa takto rozhodli vyjadriť svoje znepokojenie z laxnosti nás, dospelákov, je podľa mňa dôležitejšie, ako tých pár vymeškaných hodín. Veď hrozba, ktorej čelíme, je vari najväčšia spomedzi tých, pred ktorými ľudstvo dosiaľ stálo. A čakať so založenými rukami, čo sa bude diať, by bolo trestuhodným hazardom s budúcnosťou nás i našich detí.

Reakcia predsedu vlády na výzvu S-O-S k situácii na hornej Nitre

V reakcii na väzobné zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace po ich proteste v nováckej bani sme otvoreným listom pred dvomi týždňami vyzvali kompetentných na ich okamžité prepustenie a urýchlené ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku. Od slovenskej exekutívy sme zatiaľ dostali jedinú reakciu: predseda vlády sa alibisticky zbavil svojej časti zodpovednosti a odstúpil nás list ministrovi hospodárstva :-(

List nájdete v prílohe.

Výzva S-O-S k situácii na hornej Nitre

Slovenský ochranársky snem žiada Vládu Slovenskej republiky o: 

  1. Bezodkladné prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace;
  2. Prešetrenie potenciálnej korupcie Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) voči Hlavnému banskému úradu a potenciálny konflikt záujmov v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS);
  3. Uzavretie všetkých uhoľných baní na Slovensku a ukončenie spaľovania uhlia do roku 2021 - 2023.

Existuje na to viacero závažných dôvodov:

Zavrite bane, nie občianske aktivistky a aktivistov!

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) dnes otvoreným listom požiadal kompetentných o okamžité prepustenie 12 aktivistiek a aktivistov občianskej organizácie Greenpeace, ako aj urýchlené ukončenie ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku.

Osobnosti zo Slovenského ochranárskeho snemu konštatujú, že zadržanie aktivistiek a aktivistov Greenpeace je bezprecedentné a nezmyselné. Pri nenásilnej akcii nebol nik zranený a ani nebol poškodený majetok súkromnej firmy Hornonitrianske bane Prievidza (HBP).

Tomáš Derka: Vodohospodári zneužili povodne, aby brehy tatranských riek rozryli bagrami

Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a zakladajúci člen S-O-S Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.

Výzva: Sme pobúrení neprimeranými zásahmi do korýt vodných tokov v Tatrách

Slovenský ochranársky snem je pobúrený, že pod zámienkou ochrany pred povodňami dochádza vo Vysokých Tatrách a v ich podhorí k neprimeraným zásahom do korýt vodných tokov, a tým k devastácii chránených riečnych ekosystémov európskeho významu. Uvedomujeme si, že v blízkosti tokov sa nachádzajú sídla a komunikácie, a preto boli niektoré povodňové zabezpečovacie práce nevyhnutné. Odstraňovanie starších sedimentov, narušovanie prirodzeného striedania tíšinových a prúdivých úsekov a ďalšie odborne i právne sporné zásahy do korýt však svojím charakterom a rozsahom nezohľadňujú fakt, že ide o toky v chránených územiach, nerešpektujú najlepšie dostupné vedecké poznatky o fungovaní a ochrane riečnych ekosystémov ani požiadavky európskej legislatívy na nezhoršovanie ekologického stavu vodných tokov.

Stránky