Slovenský národný šport: búrať to, čo môže ďalej slúžiť ...

Slovenský národný šport: búrať to, čo môže ďalej slúžiť a kašľať na to, čo je treba odstrániť a nahradiť novým.

V piatok som v rámci parlamentnej diskusie o stavbe novej nemocnice povedal približne toto:

Vôbec nepochybujem o tom, že pán minister resp. vláda majú v talóne nejaké racionálne, alebo „kváziracionálne“ vysvetlenie, prečo je treba obetovať funkčné budovy a zariadenie jestvujúcej tzv. Vojenskej nemocnice, namiesto toho, aby sme na tento účel využili - po asanácii - obťažujúcu ruinu Rázsoch.

Ale ja som napriek tomu presvedčený, že kolega Hlina opäť raz trafil klinec po hlavičke, keď žiada zachovanie či alternatívne využitie jestvujúceho nemocničného areálu a využitie nezachrániteľného. V tomto presvedčení ma utvrdzuje skúsenosť s tým, že prax, ktorú kritizuje Lojzo Hlina, nie je na Slovensku výnimkou, ale pomaly už pravidlom. Búrame štadióny a potom nie a nie postaviť nové, nechávame rozpadnúť desiatky chát a hotelov, aby sme hneď vedľa - a neraz priamo v „chránených“ územiach - stavali nové opachy, budujeme automobilky na najúrodnejších pôdach, a desiatky kilometrov štvorcových skrachovaných priemyselných podnikov nám tu zostávajú bezprizorné a znehodnocujú našu krajinu a životné prostredie.

Preto budem veľmi pozorne sledovať, pán minister zdravotníctva, čo odpoviete na kritiku poslanca Hlinu.