Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Zonáciu národných parkov na Slovensku možno bez zveličenia označiť za tunel Višňové ochrany prírody. Jej príprava a schvaľovanie trvá už niekoľko desaťročí. Za ten čas sa vystriedali ľudia, ktorí ju mali na starosti, menil sa prístup aj samotné chápanie toho, čo zonácia vlastne je a čomu má slúžiť.
Na rozdiel od tunela Višňové však zonácia – ktorej schválenie pre štyri národné parky je na spadnutie – nesmeruje k úspešnému koncu. Aspoň nie vtedy, ak ju porovnáme s tým, ako bola zonácia chápaná v minulosti a ako ju definuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
Slovenský ochranársky snem (S-O-S) udelil súčasnému vedeniu Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) „ocenenie“ Najhoršie vedenie ministerstva životného prostredia v dejinách Slovenska.
Výzva vedeckej obce z oblasti spoločenských vied: Za zastavenie degradácie prírody, ochranu verejného záujmu a demokratických princípov
My, vedkyne a vedci zo spoločenských vied, sa pripájame k výzve prírodovedcov na zastavenie novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zároveň upozorňujeme na spoločenské riziká, ktoré tieto zmeny predstavujú:
Zánik participácie a marginalizácia verejnosti
Novelizácia zákona o ochrane prírody a krajiny zásadne obmedzuje možnosť verejnosti vyjadrovať sa k rozhodnutiam, ktoré majú priamy dopad na kvalitu života, zdravie a životné prostredie. Zásah do práva občianok a občanov participovať na povoľovacích konaniach je v rozpore nielen s Aarhuským dohovorom, ale aj s princípmi demokratickej správy vecí verejných. Obmedzovanie participácie nie je len právny, ale predovšetkým spoločenský problém – vedie k strate dôvery, fragmentácii občianskej spoločnosti a prehlbovaniu napätia medzi štátom a verejnosťou. Pod zámienkou podpory “ekonomiky” sa tak obmedzuje možnosť ľudí chrániť si svoje životné prostredie a v mnohých prípadoch aj živobytie.
Slovenský ochranársky snem dôrazne odmieta zámer spoločnosti Slovnaft, a.s. vybudovať v Bratislave najväčšiu spaľovňu komunálnych a priemyselných odpadov na Slovensku – projekt s názvom Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO). Projekt predstavuje veľké environmentálne a zdravotné riziko. Dotknutá časť bratislavskej aglomerácie trpí nadmernou environmentálnou záťažou a ohrozením zdravia obyvateľov už dlhodobo. Ďalej zväčšovať túto záťaž je neprípustné. Realizácia zámeru a zväčšenie objemu spaľovania odpadu by znamenalo:
Viac ako 150 vedcov a vedkýň zo slovenských univerzít, akadémie vied a odborných inštitúcií dnes spoločne varuje pred pokračujúcim bezprecedentným oslabovaním základného právneho rámca ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Signatári a signatárky, medzi ktorými sú poprední biológovia, ekológovia, environmentalisti či geológovia, vo výzve adresovanej poslancom a poslankyniam NR SR a Ministerstvu životného prostredia SR dôrazne žiadajú, aby zastavil legislatívne zásahy do zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Tie podľa ich slov „fatálne ohrozujú biodiverzitu, ekosystémy, fungovanie ochrany prírody aj právny štát ako taký“.
Vedci sa pripájajú k výzve verejnosti Prestaňte oslabovať zákon o ochrane prírody a krajiny![*] a upozorňujú, že všetky už schválené aj navrhované novely zákona prijaté počas tohto volebného obdobia vedú k systematickej demontáži kľúčových nástrojov ochrany prírody.
Environmentálne organizácie varujú, že sa na Slovensku degraduje zákon o ochrane prírody a krajiny na bezvýznamný dokument. Za posledný rok prešiel zákon štyrmi oslabujúcimi novelami a v parlamente aktuálne čakajú na schválenie ďalšie dve. Všetky tieto zmeny sa podľa ochranárov dejú neodborne a chaoticky a zásadným spôsobom znižujú ochranu prírody. Dvadsaťšesť organizácií a skupina bývalých zamestnancov štátnej ochrany prírody preto vyzvali ministerstvo životného prostredia a poslancov a poslankyne národnej rady, aby prestali zákon oslabovať, pretože tým ničia to najvzácnejšie, čo máme, prírodné bohatstvo Slovenska.
„Slovenská príroda je v ohrození a jedným z dôvodov sú neustále a chaotické zmeny v zákone o ochrane prírody a krajiny. Ak chceme pristupovať k ochrane prírody systémovo a odborne, nemôžeme meniť zákon spôsobom, aký vidíme každých pár mesiacov. Či už išlo o vládne alebo poslanecké návrhy, žiaden z nich neprešiel riadnym pripomienkovaním. Ďalším problémom je, že veľké zmeny prebiehajú aj prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, na ktoré nie je možné adekvátne reagovať alebo aspoň upozorniť na chyby, ktoré obsahujú,” uviedla právnička VIA IURIS Ivana Figuli.
Vyše 500 predstaviteľov a predstaviteliek slovenskej občianskej spoločnosti, ktorí spolu reprezentujú 411 najväčších slovenských platforiem mimovládnych neziskových organizácií, jednotlivých organizácií a občianskych iniciatív, sa dnes s výzvou obrátilo na predsedu vlády Roberta Fica, členov Vlády SR a predsedov koaličných politických strán. V otvorenom liste, ktorý podporili predstavitelia a predstaviteľky širokého spektra sociálnych, zdravotníckych, charitatívnych, vzdelávacích, mládežníckych, dobrovoľníckych, kultúrnych, ale aj environmentálnych, menšinových a ľudskoprávnych organizácií, vyjadrujú svoje znepokojenie nad stavom správy vecí verejných a celkovým smerovaním Slovenska.
PODPORTE spoločnú výzvu environmentálnych mimovládnych organizácií, nezávislých odborníkov a odborníčok a osobností verejného života!
Za rok vlády vedenie MŽP SR a jeho nominanti od nástupu do funkcií urobili viaceré kroky, ktoré sú v priamom rozpore s ochranou prírody na Slovensku, s princípmi demokratického vládnutia, ako aj so zásadami elementárnej slušnosti. Tieto rozhodnutia považujeme za dôsledok odbornej nespôsobilosti a zámerného oslabovania ochrany životného prostredia.
Sme presvedčení, že pod vedením Tomáša Tarabu ministerstvo prestalo plniť svoju základnú úlohu – ochranu životného prostredia. Rozhodnutia ministerstva sú v rozpore s najnovšími dostupnými vedeckými poznatkami, s najlepšou praxou a s globálnymi trendmi v oblasti ochrany prírody a riešenia klimatickej krízy a krízy biodiverzity. Týmto konaním ministerstvo závažným spôsobom porušuje ústavné a medzinárodné právo občanov na priaznivé životné prostredie. Z tohto dôvodu žiadame ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby spolu so štátnymi tajomníkmi rezortu odstúpili.
Ministerstvo životného prostredia má zbytočne troch štátnych tajomníkov. Ak chce vláda naozaj šetriť, nemala by míňať štátne zdroje na zbytočné funkcie, upozorňujú environmentálne organizácie a platformy. Traja štátni tajomníci na Ministerstve životného prostredia SR bez odbornosti sú podľa nich zbytočným politickým luxusom a nehospodárnym míňaním verejných financií.
Podľa zástupcov platforiem Ekofórum, Klimatická koalícia, Slovenský ochranársky snem, Špirála a ďalších organizácií za posledných 30 rokov neboli na ministerstve životného prostredia viac ako dvaja štátni tajomníci. Boli aj obdobia, keď na envirorezorte pôsobil len jeden tajomník. Súčasní tajomníci boli podľa nich do funkcií dosadení z politických dôvodov a bez odbornej kvalifikácie. Štátny tajomník má plat v rovnakej výške ako poslanec NR SR. Len základný plat s paušálnymi náhradami je takmer 6000 eur mesačne. *