Ochrana prírody

Súčasné vedenie MŽP pristupuje k zonácii národných parkov neuveriteľne nekompetentne

V poslednom čase sa veľa hovorí o pripravovanej zonácii viacerých našich národných parkov. Zjednodušene povedané, ide o to, vniesť do ochrany a spravovania našich najcennejších veľkoplošných chránených území väčší poriadok a určitú hodnotovú hierarchiu. Od najcennejších a človekom najmenej pozmenených bezzásahových jadrových zón označených písmenom A až po D zóny s najnižším stupňom ochrany, ktoré predstavujú prechod do ochranného pásma alebo okolitej krajiny. Túto dlhé roky odsúvanú úlohu nás definitívne núti splniť si náš záväzok, ktorý sme prijali v súvislosti s Plánom obnovy a odolnosti. Podmienkou úspechu však nie je hocijaká zonácia, ale kvalitná zonácia postavená na vedeckých základoch.

Výzva vedeckej obce z oblasti spoločenských vied: Za zastavenie degradácie prírody, ochranu verejného záujmu a demokratických princípov

My, vedkyne a vedci zo spoločenských vied, sa pripájame k výzve prírodovedcov na zastavenie novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zároveň upozorňujeme na spoločenské riziká, ktoré tieto zmeny predstavujú:

Zánik participácie a marginalizácia verejnosti

Novelizácia zákona o ochrane prírody a krajiny zásadne obmedzuje možnosť verejnosti vyjadrovať sa k rozhodnutiam, ktoré majú priamy dopad na kvalitu života, zdravie a životné prostredie. Zásah do práva občianok a občanov participovať na povoľovacích konaniach je v rozpore nielen s Aarhuským dohovorom, ale aj s princípmi demokratickej správy vecí verejných. Obmedzovanie participácie nie je len právny, ale predovšetkým spoločenský problém – vedie k strate dôvery, fragmentácii občianskej spoločnosti a prehlbovaniu napätia medzi štátom a verejnosťou. Pod zámienkou podpory “ekonomiky” sa tak obmedzuje možnosť ľudí chrániť si svoje životné prostredie a v mnohých prípadoch aj živobytie. 

Environmentálne organizácie varujú, že sa na Slovensku degraduje zákon o ochrane prírody a krajiny na bezvýznamný dokument. Za posledný rok prešiel zákon štyrmi oslabujúcimi novelami a v parlamente aktuálne čakajú na schválenie ďalšie dve. Všetky tieto zmeny sa podľa ochranárov dejú neodborne a chaoticky a zásadným spôsobom znižujú ochranu prírody. Dvadsaťšesť organizácií a skupina bývalých zamestnancov štátnej ochrany prírody preto vyzvali ministerstvo životného prostredia a poslancov a poslankyne národnej rady, aby prestali zákon oslabovať, pretože tým ničia to najvzácnejšie, čo máme, prírodné bohatstvo Slovenska.

„Slovenská príroda je v ohrození a jedným z dôvodov sú neustále a chaotické zmeny v zákone o ochrane prírody a krajiny. Ak chceme pristupovať k ochrane prírody systémovo a odborne, nemôžeme meniť zákon spôsobom, aký vidíme každých pár mesiacov. Či už išlo o vládne alebo poslanecké návrhy, žiaden z nich neprešiel riadnym pripomienkovaním. Ďalším problémom je, že veľké zmeny prebiehajú aj prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, na ktoré nie je možné adekvátne reagovať alebo aspoň upozorniť na chyby, ktoré obsahujú,” uviedla právnička VIA IURIS Ivana Figuli.

Pri vydaní dvadsiateho dielu Kapitol z environmentálnej politiky sme si dovolili malú rekapituláciu. Pripomeňme si z nej pár slov.