Regióny

Odborné výhrady a požiadavky týkajúce sa zonácií národných parkov na Slovensku

Nižšie uvedené výhrady a požiadavky sa týkajú práve prebiehajúceho procesu navrhovania zonácií štyroch národných parkov v Slovenskej republike (Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Malá Fatra a Národný park Poloniny). Vypracovanie kvalitných návrhov zonácií národných parkov je okrem iného aj jednou z podmienok čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti.

Ambíciou tohto textu je poslúžiť relevantným subjektom na národnej i medzinárodnej úrovni ako upozornenie na zásadné nedostatky pripravovaných zonácií a ich rozpor so slovenskou legislatívou, ako aj s medzinárodnými záväzkami a štandardmi i s vedeckými poznatkami.

Môže tiež poslúžiť ako určitý kriteriálny rámec na posúdenie kvality spomínaných návrhov. 

Európska komisia: Spaľovňa je najhoršou alternatívou ku skládkovaniu

Slovenský ochranársky snem dôrazne odmieta zámer spoločnosti Slovnaft, a.s. vybudovať v Bratislave najväčšiu spaľovňu komunálnych a priemyselných odpadov na Slovensku – projekt s názvom Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO). Projekt predstavuje veľké environmentálne a zdravotné riziko. Dotknutá časť bratislavskej aglomerácie trpí nadmernou environmentálnou záťažou a ohrozením zdravia obyvateľov už dlhodobo. Ďalej zväčšovať túto záťaž je neprípustné. Realizácia zámeru a zväčšenie objemu spaľovania odpadu by znamenalo:

Kauza okolo PVE Málinec ukazuje na oveľa širší problém

Za posledný rok sa významne znížila možnosť participácie a informovania občanov aj obcí, upozorňuje občianska iniciatíva Zelená väčšina. Problematický projekt vodného diela Málinec je podľa nich len jedným z mnohých podobných prípadov, na ktoré sa môže Slovensko pripraviť, ak bude legislatíva v stave, ako je dnes. Účasť verejnosti v procesoch sa znižovala cez viaceré zákony a tento trend môže ďalej pokračovať. Organizácie vyzývajú vládu, aby zastavila znižovanie štandardov informovania a zapájania verejnosti do rozhodovania o veciach verejných, ktoré sú základnými predpokladmi fungujúcej demokracie.

“Za posledný rok sme upozorňovali na znižovanie možnej účasti verejnosti pri novelizácii viacerých zákonov. Konkrétne dôsledky týchto zmien vidíme v praxi. Ľudia jednoducho nemajú reálny priestor na to, aby sa dozvedeli o pripravovaných projektoch a už vôbec nemajú dosť času sa k nim vyjadriť. V demokratickej spoločnosti má byť účasť verejnosti dostatočne zabezpečená. Obyvatelia Podpoľania nie sú adekvátne informovaní a nemajú priestor na vyjadrenie svojich námietok,” povedala Ľubica Trubíniová zo Slovenského ochranárskeho snemu.

STOJÍME SPOLU! Za ochranu ľudí a prírody

“Chceme bok po boku chrániť slovenskú prírodu a nenecháme sa zastrašiť” – hovoria pri príležitosti Dňa Zeme ochrancovia a ochrankyne prírody.

Pri príležitosti Dňa Zeme v Slatinke vydali desiatky environmentálnych organizácií a osobností spoločné naliehavé Slatinské vyhlásenie ochrancov životného prostredia, s podtitulom Za obranu našich domovov a prírodného dedičstva. Ochrancovia prírody tak reagujú na súčasnú situáciu v krajine, ktorá znižuje doterajšie štandardy ochrany prírody, ale tiež útočí na environmentalistov a environmentalistky. Rovnako upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu vo svete súvisiacu s klimatickou krízou.

“Budeme chrániť slovenskú prírodu, krajinu, zdravie ľudí, ale aj naše vlastné spoločenstvo pred ničením a rozkladom, ktoré im hrozia. Budeme pevne stáť bok po boku a s podporou verejnosti zvládneme súčasné hrozby.” Tak znie hlavný odkaz Slatinského vyhlásenia ochrancov prírody, ktorý spoločne zverejnilo v Slatinke pod Poľanou 50 environmentálnych mimovládnych organizácií. Podporilo ho aj viac ako 130 osobností.

Slatinské vyhlásenie ochrancov životného prostredia

Za obranu našich domovov a prírodného dedičstva

Slatinka 22. apríla 2024 - Deň Zeme

My, mimovládne organizácie, platformy Ekofórum, Klimatická koalícia, Špirála a Slovenský ochranársky snem a osobnosti ochrany životného prostredia vyhlasujeme:

Slovensko je naším domovom. Spoločne tu žijeme, pracujeme, oddychujeme a zažívame s našimi rodinami aj susedmi dobré aj horšie chvíle. A to bez ohľadu na to, koľko generácií našich predkov a kde presne vytvárali to, čo je dnes našou vlasťou. Ceníme si spoločné tradície a zvyky, našu históriu a rozmanitú kultúru. Všetkých nás spája láska k slovenskej prírode. Je obrazom nás samých, aj generácií tých, čo tu žili pred nami. Je naším spoločným dedičstvom, ktoré odovzdáme tým, čo prídu po nás. Je našou povinnosťou chrániť a zveľaďovať ho bez narušenia jeho hodnoty, rôznorodosti a jedinečnosti.

PODPORILI SME: Otvorený list primátorovi Bratislavy - Lido a klimatické opatrenia

30 našich členov a členiek podporilo iniciatívu PhDr. Ivany Rumanovej a Mgr. Petra Szalaya, PhD. zo Seminára urbánnej imaginácie na systémový prístup mesta k svojmu rozvoju a k opatreniam na zvládanie klimatickej krízy. Podpísali otvorený list primátorovi Bratislavy Matúšovi Vallovi, ktorý vyššiemenovaní iniciovali spoločne s naším kolegom, spoluzakladateľom S-O-S prof. RNDr. Mikulášom Hubom, CSc.

Ďalším dôležitým zámerom iniciatívy je záchrana jednej z mála zachovaných autentických zón v Bratislave - územia Lido na petržalskom brehu Dunaja. Okrem ochrany charakteristickej lužnej prírody Lida v liste žiadame aj zachovanie Lida ako verejného priestoru vrátane jeho tradičných športovo-rekreačných funkcií, uplatňovanie verejného záujmu v mestskom rozvoji, otvorenú a transparentnú diskusiu a dodržiavanie transparentnosti a demokratickej participácie obyvateľstva na schvaľovacích procesoch v meste.

Odišiel ďalší dlhoročný ochranár

Pavel Petráš, ktorého sme volali Palino, nás navždy opustil 8. augusta v ranných hodinách - pokojne v spánku v zariadení pre seniorov v Betliari. Palino si neželal pohreb, takže sa s ním klasicky nerozlúčime. Kto ste ho poznali, venujte mu prosím tichú spomienku.

Palino bol dôležitou postavou košického ochranárskeho hnutia. Zmenil a nasmeroval život mnohým mladým ľuďom, ktorí si túto jeho úlohu asi nikdy naplno neuvedomili. Ja som ho spoznala začiatkom 90tych rokov, kedy som pracovala v SZOPK a neskôr založila Stredisko environmentálnej osvety BAMBI v Moldave nad Bodvou. Organizovali sme spoločne happeningy pri príležitosti Dňa Zeme a tie boli plné zaujímavých aktivít pre deti aj dospelých.

Na konci Cesty

"...som aktîvny skeptik milujúci hory... tam na konci Cesty sa nebudú pýtať na naše dôvody, výhovorky a obavy, ale na naše činy. A o tom bol môj život..." - Rudo Pado

Zomrel aktivista Rudolf Pado

Vo veku 53 rokov zomrel v pondelok 20. júna Rudolf Pado, dlhoročný aktivista a environmentalista. Venoval sa ochrane životného prostredia a bol jedným z najznámejších a najaktívnejších aktivistov na Liptove. Zároveň bol predsedom Občianskeho združenia Tatry. Počas desaťročí vytrvalej práce bojoval s čiernymi skládkami, zapájal sa do pripomienkových konaní, vysadil stovky stromov, čistil vodné toky a verejne upozorňoval na prešľapy v oblasti životného prostredia.

Národný park Podunajsko - slovensko-rakúske pracovné stretnutie

13. apríla 2022, 35 rokov po tom, ako bratislavskí ochranári odovzdali na vtedajšom Úrade vlády SSR podrobný návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko (na ktorý dosiaľ nedostali žiadnu odpoveď!!!), sa zainteresovaní a zainteresované stretli, aby sa oboznámili s najnovšími vedeckými poznatkami o dunajskej prírode, opatreniami, ktoré sa uskutočňujú v prospech jej ochrany i aktivitami či zámermi, ktoré ju ohrozujú. Perspektívy spoločnej veľkoplošnej ochrany Dunaja, Moravy a priľahlej krajiny boli predmetom pracovného stretnutia slovenských environmentalistov, aktivistov a aktivistiek, zástupcov vedeckej komunity, štátnej správy, samosprávy a odborných organizácií s pracovníčkami Správy Národného parku Donau-Auen z Rakúska. Podujatie zorganizovala bratislavská Mestská časť Devín spolu so Slovenským ochranárskym snemom a konalo sa v priestoroch miestneho úradu v Devíne.

Stránky