Štát rúbe lesy aj v národných parkoch, s ochranármi sa háda, či stromov pribúda alebo ubúda

Takmer všetky lesy na Slovensku sú ohrozené ťažbou. A aj tie v chránených územiach národných parkov. Ochranári hovoria o jednoduchom pravidle, ako zachovať lesy: nesmie sa vyťažiť viac stromov, ako dorastie. Túto zásadu však už podľa nich roky slovenskí lesníci a ťažobné firmy nedodržiavajú. Masívny výrub je všade s výnimkou lesov s piatym stupňom ochrany, čo je okolo troch percent ich územia.

Napriek rastúcej ťažbe lesníci tvrdia, že výmera lesov Slovenska stúpa, odvolávajú sa na letecké skenovanie. Satelitné mapy na stránke Global Forest Watch však ukazujú čosi úplne iné, od roku 2001 lesov výrazne ubudlo. Ružovou farbou sú znázornené územia, ktoré o lesy prišli. Fialová farba predstavuje nové lesné porasty.

Viac ubúda ako pribúda

Vyznačené územie na mape približne zahŕňa oblasť Pienin, Tatranského národného parku, Nízkych a Vysokých Tatier, Veľkej a Malej Fatry, Muránskej Planiny a Slovenského raja. Na tomto území sme medzi rokmi 2012 a 2015 prišli o viac ako 130 štvorcových kilometrov lesov. To je rovnaké množstvo aké na tomto území pribudlo za 11 rokov.

Ochranári vyzvali vládu, aby ťažbu okamžite zastavila. Pripisujú obrovské škody nadmerného rúbania lesov slovenskej vláde a ministerstvám pôdohospodárstva a životného prostredia. Podľa nich majú dostatok informácií o následkoch ťažby aj prostriedky na jej reguláciu, ale nekonajú.

„Ochraňujú záujmy všetkých ľudí a ich ústavou deklarované práva na priaznivé životné prostredie, alebo záujmy úzkej skupiny ľudí, ktorých krátkodobý profit sa realizuje na úkor dlhodobých strát celej spoločnosti?" pýtajú sa ochranári.

Výzvu Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) podporili viaceré environmentálne organizácie a domáci aj zahraniční odborníci.

Tak ubúda lesov, alebo pribúda?

Štát v Zelenej správe ministerstva pôdohospodárstva, ktorá prešla vládou v septembri, píše, že z celkovej výmery lesov predstavujú tie hospodárske (určené na výrub) 72 percent, ochranné 17 percent a lesy osobitného určenia 11 percent. Ochranár Erik Baláž hovorí, že tieto kategórie už dnes nemajú význam, pretože rozsiahle výrubané plochy vznikli v posledných rokoch z veľkej časti práve v ochranných lesoch.

V správe sa píše, že výmera lesných porastov sa neustále zvyšuje a stúpa tak ako celková zásoba dreva. „Sú to do veľkej miery zavádzajúce informácie. Výmera lesa, kde rastú stromy vysoké aspoň päť metrov, v skutočnosti klesla od roku 2001 o 6 percent. Ukazujú to satelitné snímky a ich analýzy, ktoré neklamú," hovorí Baláž, ekológ a filmár zo spoločnosti Arolla Film.

Ochranári používajú najmä satelitné snímky z Google Earth, ktoré umožňujú pozrieť si, ako územie vyzeralo už od roku 2006.

„Masívna ťažba prebieha prakticky vo všetkých národných parkoch na Slovensku, najvážnejšie boli postihnuté Nízke Tatry, kde sa ešte pred rokom 2004 nachádzali tisíce hektárov starých prirodzených lesov. Dnes je veľká časť z nich vyťažená a ich regenerácia bude trvať storočia," opisuje vážnosť situácie jeden z autorov výzvy.

„Ide predovšetkým o doteraz nerozdrobené, prírode blízke až prírodné horské lesy s významnou účasťou až prevahou smreka vo vysokých pohoriach Slovenska," vysvetľuje ďalší autor výzvy, ekológ Ján Topercer.

Dodáva, že staré pôvodné lesy miznú aj v Národnom parku Veľká Fatra, Malá Fatra, Muránska planina či v Tatranskom národnom parku, často aj v dôsledku výstavby lesných ciest. Všetky miesta sú však vyhlásenými územiami európskeho významu.

Obce pod Nízkymi Tatrami zaplavilo, bez lesov sa mení klíma

„Dochádza k zničeniu pôdy a zvýšeniu rizika povodní, čo sa tohto roku aj naplno prejavilo a viaceré obce pod Nízkymi Tatrami zaznamenali škody na majetku. Po ťažbe tiež uniká do atmosféry veľké množstvo emisií oxidu uhličitého, čo prispieva k zmenám klímy," vymenúva Baláž.

Ničivá ťažba bráni prirodzenej obnove vegetácie a uľahčuje kolonizáciu inváznymi druhmi. O svoje prirodzené prostredie prišli a stále prichádzajú viaceré druhy živočíchov či rastlín viazané na lesy. Jedným z nich je aj vzácny tetrov hlucháň, ktorého populácia rýchlo klesá. Podľa ekológov potrebuje na život rozsiahle komplexy starých prirodzených lesov. Lokality jeho výskytu zanikajú najmä v súvislosti s ťažbou.

„Ak by sme chceli, aby u nás žilo povedzme tisíc jedincov, ako v nedávnej minulosti, potrebujú tieto vtáky plochu prirodzených horských lesov približne 50-tisíc hektárov. Bez zabezpečenia tohto územia sa nedá nič dosiahnuť," dopĺňa Baláž. Takéto rozlohy prirodzených lesov na Slovensku kedysi boli, dnes ich je oveľa menej.

Nadmerná ťažba a následné zalesňovanie smrekom vedie aj k obnovovaniu podmienok na opätovný vznik veľkých kalamít, či už veterných, snehových alebo rozmachu podkôrneho hmyzu. Masívne ničenie lesov ohrozuje aj ich turisticko-rekreačnú funkciu. Autori výzvy sa pýtajú, či niekto túži chodiť po rozsiahlych rúbaniskách.

Vláda by mala podľa ochranárov zasiahnuť okamžite a zastaviť ťažbu a výstavbu ciest v posledných zvyškoch pralesov, rovnako ako aj v lesoch, kde prežíva tetrov hlucháň. „Ministerstvo životného prostredia to môže urobiť prakticky okamžite. Štátna ochrana však koná veľmi pomaly alebo vôbec nie," hovorí Baláž.

Zároveň by mali byť rozšírené územia s prísnou ochranou na minimálne päť percent z rozlohy krajiny a kvalitne pripravená zonácia národných parkov. „Tento plán by však mal zahŕňať aj rozvoj regiónov. Národný park nemusí znamenať len obmedzenia, naopak, môže slúžiť ako marketingový nástroj na rozvoj citlivého turizmu. Príroda a turizmus sa nevylučujú, len to treba správne nastaviť," vraví Baláž.

Čítajte viac

Barbora Adamková, Denník N (21. 9. 2017)