Články

Ochranárska bilancia 29+

Vlastne sa ten týždeň začal už komunálnymi voľbami a úspechom niekoľkých desiatok ochranárov a ochranárok v nich. Ale vyvrcholil – logicky – v dňoch okolo 17. novembra. Ochranári (najmä tí predrevoluční) sa viackrát spomínali už 16. 11. na tribúne mítingov Za slušné Slovensko, najmä z úst celoživotného sympatizanta ochranárov (a ich príležitostného člena) Martina Bútoru.

Maňo Huba: Závod s časom

Výročie 17. novembra priam nabáda k úvahám o tom, kam sme sa za uplynulých 29 rokov dostali, ale aj o tom, ako ďalej. Ak vychádzame z predpokladu, že po najbližších parlamentných voľbách u nás dôjde k zmene k lepšiemu a k moci sa dostanú ľudia, uvedomujúci si skutočné výzvy 21. storočia, heslom dňa by malo byť: zachrániť dovtedy čo najviac.

Preto ide o závod s časom.

Rozhovor: Ekologická katastrofa na Belej a ďalších tatranských tokoch - kto za ňu môže?

otázky Ľubica Suballyová / odpovede Mikuláš Huba

1. Horská rieka Belá po povodňových úpravách zmenila svoj tok – tentoraz zásahom mechanizmov po júlových povodniach. Ochranári aj Tatranci namietali, že zásah bol neprimeraný a rieka sa bude spamätávať z tohto zásahu roky, kým sa vyformuje do svojich prirodzených a premenlivých meandrov. Čo táto situácia spôsobí krajine a živým organizmom pri jej toku?

Človek nemusí byť ichtyológ, hydrológ, limnológ ani geomorfológ na to, aby mu bolo jasné, že také brutálne zásahy, akých sme boli svedkami nielen priamo na Belej, ale aj na jej prítokoch, nachádzajúcich sa na území národných prírodných rezervácií (vrátane Tichej a Kôprovej doliny), musia mať devastačný vplyv na živú i neživú prírodu a v konečnom dôsledku i na ľudí: od rybárov cez vodákov až po obdivovateľov divej prírody.

Rímsky klub oslavuje polstoročnicu: v Ríme

V strede tohtoročného októbra sa v Ríme uskutoční slávnostné stretnutie Rímskeho klubu, venované 50. výročiu jeho vzniku. O Rímskom klube sme na tejto webovej stránke písali na jar. Tentoraz uverejňujeme časť príspevkov, ktoré odzneli na seminári 5. 6. 2018. Seminár sa konal v Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci a bol súčasťou monumentálnej výstavy Ruda Sikoru EKO(K)OMIX - 50 rokov Rímskeho klubu.

-mh-

Bravó, pani profesorka Ľuba L.!

Srdečné blahoželanie prof. RNDr. Ľubici Lacinovej, DrSc., členke Učenej spoločnosti SAV!

Pribudla nám ďalšia pani profesorka, ktorá je zároveň zakladajúcou členkou Slovenského ochranárskeho snemu.

Jej profesijný životopis je vskutku impozantný. Podľa www.sav.sk vyzerá takto:

- 2018: vymenovanie za vysokoškolskú profesorku v odbore fyzika, Univerzita Komenského, Bratislava,
- 2013: hosťujúca profesorka, Fyziologický ústav Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, Česká republika,
- 2011: habilitácia v odbore fyzika na FMFI UK,

Tomáš Derka: Vodohospodári zneužili povodne, aby brehy tatranských riek rozryli bagrami

Docent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a zakladajúci člen S-O-S Tomáš Derka (46) spolu s ďalšími vedcami upozornili na necitlivé zásahy do chránených ekosystémov po povodniach v Tatrách. Derka skúma v riekach vodný hmyz a v rozhovore opisuje, ako sa úpravy brehov dotknú prírody a prečo by sme mali po povodniach v Tatrách robiť iba nevyhnutné opatrenia a nie masové úpravy korýt. Spolu s ochranármi ocenil krok ministerstva životného prostredia preveriť práce vodohospodárov na riekach, no stále vyzývajú na okamžité odvolanie II. stupňa povodňovej aktivity na rieke Belá a na zastavenie všetkých prác, ktoré nesúvisia s odstraňovaním škôd.

Za profesorom Beloslavom Riečanom

Drahý Belo, milo si ma prekvapil svojou účasťou na mojej prednáške na UMB vo februári t. r. Aj si sa zapojil do diskusie, aj knižku si si vypýtal...

Naposledy sme mali možnosť stretnúť, vidieť a počuť Ťa zaujímavo spomínať 5. júna 2018 na seminári k 50. výročiu Rímskeho klubu v rámci fenomenálnej výstavy Ruda Sikoru EKO(KO)MIX v Pálffyho paláci na Panskej.

Čakala Ťa potom ešte cesta späť do Bystrice, a tak si sa tíško vytratil, ešte pred koncom. Ani sme sa nerozlúčili a od chvíle, ako som sa dozvedel túto smutnú správu, ma to mrzí dvojnásobne. Bol si Pán Profesor - pravý humanista obdarený zmyslom pre prírodu a uvažujúci nielen o súčasnosti, aj o našej neistej budúcnosti. Pre mňa si bol vari posledná slovenská renesančná osobnosť.

Pellegrini má druhú šancu. Dali mu ju ochranári

Písal sa rok 2009. Mladý a verejnosti neznámy poslanec za Smer-SD predložil do Národnej rady legislatívny návrh, cieľom ktorého bolo zmeniť znenie vodného zákona tak, aby nestál v ceste výstavbe nového ropovodu, ohrozujúceho podzemné vody Žitného ostrova. Ten poslanec sa volal Peter Pellegrini. Podporil ho v tomto nebezpečnom úsilí aj vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (pozri SME, 22. 10. 2009) asi v tom zmysle, že Žitný ostrov už aj tak ohrozuje Slovnaft a čerpacie stanice, takže jeden ropovod hore - dolu...

Mikuláš Huba: V spore o tatranské koncerty sa celkom zbytočne proti sebe ocitajú umelci a ochranári

Ad: Festival v Tatrách bude úplne potichu

Nedá mi nezareagovať na článok Mareka Hudeca z 23. júla t. r. A nielen preto, lebo sa v ňom spomína moje meno. Aj keď predsa aj preto. Veď nie celkom presný citát z môjho článku spred roka vytrhnutý z kontextu: "Ľudia by nemali do parku chodiť na koncert, ale do prírody" sa v takejto skratkovitej podobe stáva absurdným, keďže reč nebola o koncertoch v parkoch (kam prirodzene patria), ale o koncertoch v národnom parku (kam nepatria) a ešte viac o koncertoch v národných prírodných rezerváciách (kam nepatria celkom určite). To, že správa TANAP-u udelila na tieto koncerty výnimky, ešte neznamená, že ich konanie bolo v súlade so zákonom, čo napokon platí aj pre množstvo iných "atrakcií", ktoré sa dnes v našich takzvaných národných parkoch konajú.

To sa u nás neoplatí

Slovné spojenie "to sa u nás neoplatí" je pre súčasné Slovensko nemenej charakteristické, ako spojenie "skutok sa nestal". Toho, čo sa u nás údajne neoplatí (hoci by sa mohlo), je toľko, že sa to všetko do jedného novinového príspevku nepomestí. Spomeňme preto ilustračne len zopár vecí.

Neoplatí sa u nás pestovať zemiaky, aj keď by sa zdalo, že slovenské Horniaky sú pre ne priam ideálnou produkčnou oblasťou (lepšie sa oplatí dovážať hoci aj menej kvalitné zemiaky z Poľska). Neoplatí sa chovať ovce, aj keď práve ovčiarstvo celé stáročia spoluvytváralo charakter hornatého a hôľneho Slovenska.

Stránky