Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Čo by sme chceli:
Včera: vrátiť sa v duchu o 25 rokov dozadu, priblížiť si východiskovú situáciu a naše očakávania, ktoré sme vkladali do novovznikajúcej Strany zelených, resp. do ďalšieho vývoja envi-politiky na Slovensku (v ČSFR, prípadne širšie).
Dnes: pokúsiť sa stručne charakterizovať súčasný stav v kontexte minulosti a žiaducej budúcnosti. Čo sa v zásade nezmenilo, čo sa zmenilo k lepšiemu, čo k horšiemu? Čo sa javí ako najväčšie úskalie/úskalia súčasnosti? Ako sme na tom v kontexte V4, EÚ, sveta? Aké východiská pre budúcnosť z toho vyplývajú?
Zajtra: zahrať sa na prognostikov a pouvažovať o budúcnosti. Aké sú alternatívne scenáre budúceho vývoja reality, životného prostredia, inštitúcií, environmentálnych mimovládok, či občianskeho aktivizmu v tejto sfére?
27. januára 1990 sa v Banskej Bystrici uskutočnil ustanovujúci zjazd slovenskej Strany zelených. Tým sa vo farebnom spektre politickej scény na Slovensku oficiálne objavila aj zelená farba. O niekoľko mesiacov neskôr – po parlamentných voľbách v roku júni 1990 – vznikol historicky prvý poslanecký klub Zelených v slovenskom parlamente. Jeden z jeho členov, ako jediný nekoaličný poslanec, sa stal predsedom Výboru SNR pre životné prostredie a ochranu prírody.
V 3. časti materiálu s názvom Atentát na Nežnú revolúciu, autorom ktorého je Vladimír Ondruš (Žurnál 43/2009), sa uvádza niekoľko tvrdení, na ktoré nemôžem nereagovať.
Tradícia nazývať ochranárov na Slovensku ZELENÍ siaha až pred November 1989. V súvislosti s politizáciou a rastúcim verejným vplyvom bratislavského ochranárskeho hnutia sa v poslednom roku pred Novembrom začali množiť otázky, či, prípadne kedy, my, ochranári, založíme Stranu zelených. A nepýtali sa to len naši známi a priatelia, ale v roku 1989 už aj novinári.