Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Kapitola z knižky Mikuláša Hubu: Môj vesmír II.:
Na jeseň v roku 1973 si vo vinárni Korzo na Rybnom námestí dávame so spolužiakom Milom Salaiom slávnostný záväzok, že my tú našu ľudovú architektúru zachránime. Keď nie všetku, tak aspoň to, čo zvládneme...
S krátkym časovým odstupom držíte v rukách knižku toho istého autora a takmer na tú istú tému – ľudia. Len kým Môj vesmír sa venoval jednotlivcom, Moj vesmír II sa venuje ich voľným zoskupeniam, teda komunitám. Opäť ide o knižku nie veľmi tradičnú. A opäť nie až tak po formálnej stránke – zborníky najrôznejších textov spojených jednotiacou hlavnou témou sa vydávajú takmer odnepamäti, možno od čias vynájdenia kníhtlače.
Šesťdesiatka, ktorej sa práve dožívam, sa mi zdá byť vhodná príležitosť na to, aby som si usporiadal do podoby akéhosi pomyselného vesmíru nielen jednotlivcov, ale aj spoločenstvá a komunity, do ktorých som časť svojho života patril, ktoré ma významnou mierou ovplyvňovali či inšpirovali, ktoré boli skrátka pre mňa z rôznych dôvodov dôležité. Môj vesmír II ja voľným pokračovaním mojej nedávno vydanej knižky Môj vesmír, ktorá je vyznaním adresovaným ľuďom - jednotlivcom okolo mňa.