Spolu s prírodou musíme chrániť aj jej ochrancov

Slovenský ochranársky snem (S-O-S) reagoval v týchto dňoch na neudržateľnú situáciu v štátnej ochrane prírody na Slovensku. Bezprostredným impulzom k napísaniu Výzvy S-O-S na záchranu štátnej ochrany prírody a na podporu tých jej zamestnancov, ktorí si to zaslúžia bol nedávno zverejnený otvorený list pracovníka Štátnej ochrany prírody SR, Mgr. Andreja Kovarika*, riaditeľovi tejto inštitúcie s návrhom na jeho odstúpenie. Tento návrh bol v liste podrobne zdôvodnený. Ale dôvodov na znepokojenie nad stavom a vývojom štátnej ochrany prírody na Slovensku je oveľa viac. Niektoré sú externej, iné internej povahy.

Ak chceme, aby na Slovensku i naďalej jestvovala skutočná príroda, aby sa posledné pralesy nepremenili na rúbaniská, prírodné časti riek na vybetónované stoky a národné parky na lunaparky, nesmieme mlčať. To, či obdivovaná príroda nášho detstva prežije, alebo skončí v celulózke, v cementárni, na dne priehrady, za plotom “papalášskej” obory alebo pod hrubou vrstvou asfaltu, závisí v nemalej miere aj od fungovania inštitúcií, ktoré sú za ochranu prírody oficiálne zodpovedné a platené. A tie zasa v rozhodujúcej miere závisia od ľudí, ktorí v nich pracujú: od vedúcich pracovníkov až po strážcov prírody. Keďže štátna ochrana prírody spadá pod rezort životného prostredia, hlavným adresátom výzvy S-O-S je minister životného prostredia László Sólymos.

Ako sa o. i. uvádza vo výzve S-O-S: “...Je verejným tajomstvom, že ŠOP SR chýba rozvojová stratégia, ktorá by sa zamerala okrem nevyhnutného zlepšenia súčasného stavu aj na rozvoj. A to nielen rozvoj ústredia Štátnej ochrany prírody SR, ale aj jednotlivých správ národných parkov a chránených krajinných oblastí, ako aj sektoru ochrany prírody a krajiny ako celku. Táto celospoločensky mimoriadne dôležitá činnosť (pozri napr. význam, autorita i obľuba strážcov národných parkov v USA) si vyžaduje okrem iného kvalitnú strešnú profesionálnu inštitúciu so zamestnancami disponujúcimi nielen odbornými znalosťami, ale aj odhodlaním, obetavosťou, odvahou, citlivosťou, morálnym kreditom i stavovskou cťou, spôsobilými rozhodovať kompetentne a operatívne, ale zároveň i nadčasovo a s nadhľadom.”

Ako veľká hrozba sa spomína častý tlak na úpravu stanovísk zo strany nadriadených orgánov v prípade, keď odborné stanoviská štátnych ochrancov prírody obhajujú prírodu a nevychádzajú v ústrety silným a vplyvným záujmovým skupinám. To už protirečí aj elementárnym zásadám fungovania demokratického štátu. Vyvstáva teda otázka, komu v tejto sfére slúžia politici a ich nominanti? Svojim voličom, alebo oligarchom, mafiánskym “podnikateľom”, “miestnym vládcom”, prípadne ich pomocníkom v podobe skorumpovaných úradníkov?

Štátna ochrana prírody na Slovensku je dlhodobo kriticky podfinancovaná, ale akoby zázrakom sa neraz nájdu financie na to, aby sa namiesto existenčne nevyhnutných činností financovali zo štátnych zdrojov nezmysly.

Neraz sme svedkami toho, že výberové konania na vedúce posty nevyhrávajú tí najvhodnejší uchádzači/uchádzačky, a preferujú sa záhadné výberové “kritériá”, zaváňajúce klientelizmom.

Platové a iné pracovné či existenčné podmienky radových zamestnancov ŠOP SR sú zlé. Mnohí boli – najmä počas prvej vlády Roberta Fica, keď bol rezort v rukách nominantov Slovenskej národnej strany – zo svojich postov odvolaní a práce v ŠOP SR zbavení. Len preto, lebo si svoje povinnosti plnili v súlade so zákonom, odbornosťou a občianskym presvedčením.

“Keďže štátna ochrana prírody sa neraz vníma ako “brzda pokroku” už len preto, lebo má vo svojej náplni ochranu prírody a logicky sa dostáva do stretov s tými, ktorí chcú prírodu drancovať, sú aj jej zložky a zamestnanci/zamestnankyne vystavení a vystavené rôznym tlakom, atakom a zlomyseľným kampaniam. O to je dôležitejšie, aby si nadriadení odvážnych profesionálnych ochrancov prírody vážili a strážili si ich “ako oko v hlave”. Ak je to naopak, ak riaditeľ, sekčný šéf či minister dávajú najavo, že si viac cenia ľudí pasívnych, rezignovaných a poslušných, ako ochranárov aktívnych, odhodlaných a angažovaných, potom výsledkom môže byť iba katastrofa. A inak ako slovom katastrofa stav našej prírody a jej štátnej ochrany pomaly ani označiť nemožno,” uvádza jeden z iniciátorov výzvy, profesor Mikuláš Huba, zakladajúci člen S-O-S.

Preto je mimoriadne dôležité verejne sa zastať ľudí, ako je Andrej Kovarik, upozorniť na žalostný stav štátnej ochrany prírody a dôrazne žiadať nápravu. Ako sa konštatuje v závere výzvy, symbolicky datovanej 17. 11. 2017: “Je to dvojnásobne aktuálne v čase, keď si pripomíname 30. výročie vydania kultovej ochranárskej publikácie Bratislava/nahlas, tvorcovia ktorej urobili niečo podobné, ako teraz on a o dva roky neskôr to spolu s drvivou väčšinou spoločnosti zopakovali na novembrových námestiach.”

Kontaktné osoby výzvy:

prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. - 0904 007 782, mikulas.huba2@gmail.com

doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD. - (02) 6029 6478, tomas.derka@gmail.com

doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD. – (055) 234 1207, marcel.uhrin@gmail.com