S-O-S podporuje výzvu vedcov k ochrane prírody

Stav slovenskej prírody začína byť alarmujúci. Slovenský ochranársky snem podporil výzvu vedcov. Môžete tak urobiť aj Vy.

42 vedcov a vedkýň, zaoberajúcich sa problematikou ochrany prírody, poslalo pred pár dňami výzvu kompetentným, v ktorej upozorňujú na veľmi zlý stav štátnej ochrany prírody na Slovensku, uvádzajú konkrétne príklady a navrhujú riešenia. Ich výzvu podporil aj S-O-S, jeho stanovisko je v dokumente v prílohe a text výzvy uvádzame nižšie. Výzvu môžete podporiť na www.ekoforum.sk

Vo výzve sa uvádza:

„Vážený pán predseda vlády, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru NR SR,

 dovoľujeme si obrátiť sa na Vás v mene vedcov, ktorí sa venujú základnému i aplikovanému výskumu a monitoringu v chránených územiach, s výzvou na podstatné posilnenie informovaného, zákonného a účinného rozhodovania vo veciach ochrany prírody a krajiny na Slovensku.

Ochrana prírody a krajiny je stále dôležitejším prierezovým odborom, ktorý čoraz viac závisí od dostupnosti a kvality aktuálnych výsledkov výskumu a monitoringu. Rozhodovanie a výkon orgánov verejnej moci v tomto odbore si viac ako inde žiada sústavné, komplexné a koordinované úsilie, vychádzajúce zo štyroch základných východísk:

• fakty, dôkazy a najlepšie dostupné vedecké poznatky o štruktúre a fungovaní populácií, spoločenstiev, ekosystémov a krajiny, neskreslené ideológiami, propagandou ani marketingom a PR,
• pevné rámce jasných, jednoznačných a vymáhateľných zákonov,
• cielená starostlivosť (manažment) o prírodu podľa najlepšej dostupnej praxe v odbore s primeraným využitím ekonomických nástrojov,
• aktívna účasť verejnosti vrátane kľúčových partnerov.

Ochrana prírody a krajiny už dávno prestala byť vecou obmedzeného okruhu odborníkov či mimovládnych organizácií a stala sa dôležitým verejným záujmom, ktorý pomáha napĺňať jedno zo základných práv ľudí – právo na zdravé životné prostredie.

Aj preto práve informované a zákonné rozhodovanie vo verejnom záujme v ochrane prírody a krajiny je pre jej legitímnosť a dôveryhodnosť kľúčové. Veď už zo zákona musia rozhodnutia a stanoviská orgánov a organizácií ochrany prírody a krajiny vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci (správny poriadok) či z najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia (stavebný zákon), poslúchajúc pritom o. i. jeden z ústredných princípov práva EÚ – princíp predbežnej opatrnosti. Nás vedcov ako producentov a zároveň kritických preskúmavateľov vedeckých poznatkov sa preto veľmi citlivo dotýka neklesajúce množstvo prípadov, kedy orgány verejnej moci na tieto princípy viac či menej nedbajú a aké dopady má táto nedbanlivosť na našu prírodu i spoločnosť. Zvlášť ak sa to deje v roku, kedy si pripomíname storočnicu inštitucionalizovanej štátnej ochrany prírody na Slovensku, a ak je aktérom aj jeden z najvyšších predstaviteľov zákonodarnej moci v štáte. Ide o nedávny prípad „dvojkoľajného“ odsúhlasovania pripravovanej rekonštrukcie a prístavby Chaty pod Chlebom v jadre Národného parku Malá Fatra, pri ktorom o. i. nebol rešpektovaný schválený program záchrany tetrova hlucháňa, ani stanovisko územne príslušnej správy národného parku a ani vedecké poznatky biológov vrátane niektorých signatárov tejto výzvy. Známy je však aj prípad rekonštrukcie chaty v lokalite Lenivá v Národnom parku Nízke Tatry, zámer výstavby heliportu na Štrbskom Plese v Tatranskom národnom parku, prípady živelnej urbanizácie v Území európskeho významu Turiec a Blatnický potok a mnohé iné. Pritom Vy sám, pán minister, už viac rokov proklamujete, že situácia v národných parkoch sa musí zmeniť.

 Vážený pán predseda vlády, vážený pán minister, vážený pán predseda výboru NR SR,

 z vyššie uvedených dôvodov si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste vo svojej právomoci prijali systémové opatrenia na účinné a transparentné riešenie opísaných problémov, ktoré by

• posilnilo personálne kapacity v rezorte (viac miesta pre ľudí odborne i morálne kompetentných, žiadne pre nekompetentných, pre politické či lobistické zásahy do odborného rozhodovania, pre rozhodovanie v strachu zo straty zamestnania a p.),
• účinnejšie motivovalo orgány a organizácie rozhodovať na základe faktov i princípu predbežnej opatrnosti a dôsledne vymáhať zákon,
• zabránilo konfliktom záujmov,
• zabezpečilo, aby aj v ochrane prírody a krajiny zákon platil pre všetkých rovnako.

 Našu úlohu vytvárať, kriticky preskúmavať a aplikovať vedecké poznatky v praxi a poskytovať rozhodovacej a výkonnej moci i verejnosti otvorenú a kritickú spätnú väzbu si hodláme plniť prinajmenšom tak ako doteraz.