Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

Odpovede na odpovede

Odpovede poslanca M. Hubu na odpovede členov vlády na jeho interpelácie  (33. schôdza  NR SR 27. 3. 2014).

Do zoznamu odpovedí sa dostali len štyri odpovede na moje interpelácie podané do 20. februára 2014. Budem teda reagovať len na písomné odpovede uvedené pod bodmi 27. 28. a 29. a pod bodom 53.

Prvé tri z týchto interpelácií sa týkali kauzy nelegálnych výrubov lesa na bratislavskej Kolibe. V tejto súvislosti som sa so sériou otázok obrátil na šéfov rezortov, do kompetencie ktorých táto problematika nejakým spôsobom patrí.

V logickom i chronologickom poradí to bol pán minister Jahnátek, keďže v rámci pôsobnosti jeho rezortu k zámenám pozemkov došlo, potom to bol pán minister Žiga, do kompetencie ktorého patrí ochrana prírody  a krajiny, ako aj také zložky, ako je Štátna ochrana prírody SR a Slovenská inšpekcia životného prostredia, resp. jej súčasť - Inšpekcia ochrana prírody a napokon to bol pán minister a podpredseda vlády Kaliňák, vzhľadom na to, že pretrváva nejasnosť o tom, ako mali privolaní príslušníci policajného zboru konať.

Ak sa pozrieme na odpovede interpelovaných členov vlády, naplnia nás nejednoznačným pocitom. Po formálnej stránke by sa odpovede dali označiť za viac-menej uspokojivé, lebo sa z nich človek v stručnosti dozvie väčšinu toho, na čo sa pýtal. Ale keďže zmysel interpelácií, aspoň v mojom ponímaní, je viac, ako sa len dozvedieť strohé fakty, na ktoré sa pýta, ale aj poodhaliť motívy, ktoré k spoločensky nežiaducej činnosti viedli, ďalej to, či bol postup toho-ktorého dotknutého rezortu adekvátny, ale aj, ba najmä to, čo sa plánuje urobiť pre to, aby sa podobný nežiaduci skutok nezopakoval.

Keď použijeme takúto optiku a pôjdeme po rade, potom v prípade pána ministra Jahnátka ma znepokojilo to, že mi potvrdil, že k podobným zámenám pozemkov došlo aj na iných miestach v Bratislave a na jej okolí, ale z jeho odpovede mi jednoznačne nevyplynulo, že sa scenár z kauzy Koliba nebude na týchto a iných miestach opakovať.

Od pána  ministra Žigu som sa dozvedel, že - ak som to dobre pochopil - len dosiaľ vyčíslená spoločenská hodnota škôd spôsobených výrubom je 560 921 Eur a zároveň, že najvyšší  možný sankčný postih, ktorý podľa par. 92 príslušného zákona možno páchateľovi uložiť, je smiešnych 9 958 Eur, teda takmer 60x menej, ako je len dosiaľ vyčíslená spoločenská hodnota. V závere svojej interpelácie som sa pána ministra pýtal, či aj pod dojmom podobných káuz neuvažuje o takej novele nedávno prijatého zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá by opätovne sprísnila režim ochrany hodnotnej zelene a sankcie za jej nelegálny výrub, na čo som dostal neslanú-nemastnú odpoveď, že MŽP SR v súčasnosti pozorne sleduje a vyhodnocovanie uplatňovania novelizovaného znenia zákona v praxi. Keby ma pán minister navštívil u nás na výbore, tak by som mu v priebehu 10 minút poskytol toľko dôkazov, že spomínané uplatňovanie novelizovaného znenia zákona spôsobuje v slovenskej krajine hotovú spúšť, že by mohol obratom a s čistým svedomím pristúpil ku mnou navrhovaným opatreniam. Má tak šancu urobiť aj teraz, ak bude odporúčať poslancom a poslankyniam za Smer-SD, aby podporilo mnou navrhnutú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny.

Súvis medzi jeho novelou a výrubmi na Kolibe vidím v tom, že k prvému veľkému výrubu došlo tesne po schválení inkriminovanej novely zákona vo vláde a k druhému po jej schválení v Národnej rade.

Čo sa týka odpovede pána ministra Kaliňáka. Opakovane v nej konštatuje, že policajné orgány výrubu nezabránili preto, lebo páchateľ sa preukázal sfalšovanými povolením. Očití svedkova tvrdia niečo iné, a to, že policajti boli upozornení na to, že chýba povolenie vecne a územne príslušnej  Mestskej časti   Bratislava - Nové Mesto, ktorá jediná mohla právoplatne výrub povoliť, ale tak neurobila. Aj keď by sme pripustili, že sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu, aj tak je nepochopiteľné, že sa ani po niekoľkých mesiacoch nepodarilo vypátrať, kto je za údajné sfalšovanie povolenia zodpovedný. Oceňujem, že sa pán minister osobne stretol z aktivistami, ktorí sa v kauze angažujú v prospech prírody a životného prostredia a oceňujem aj vcelku razantné vyhlásenie po tomto stretnutí, z ktorého sa mohlo zdať, že sa podobné skutky už nebudú opakovať, ale iróniou osudu je, že vo výruboch na Kolibe sa pokračovalo aj  deň či dva po tomto jeho vyhlásení.

Ak to mám zhrnúť. Môj výsledný dojem z odpovedí na moje otázky, týkajúce sa široko medializovanej kauzy, je zlý. Už aj preto, lebo nedáva záruky do budúcnosti, že sa niečo podobné nebude opakovať. Zvlášť, ak to nebude na mieste, ktoré je takpovediac na dohľad z  Úradu vlády, ale niekde Pánu Bohu z chrbtom. A preto nemôžem vysloviť spokojnosť s odpoveďami na tieto moje prvé tri interpelácie.

Poslednú interpeláciu som adresoval pánovi ministrovi Žigovi a týkala sa tzv. Energetického zhodnocovania plastov v Zlatých Moravciach. Vyplýva mi z nej nejednoznačný záver, že síce ministerstvo nepovažuje zámer spaľovať na našom území veľké množstvo plastov dovezených z Talianska za žiaduci, ale zároveň nemá kompetenciu zamietnuť predloženie zámeru na posúdenie. Ak je ministerstvo presvedčené, že takáto prevádzka je na Slovensku vyslovene nežiaduca, malo by mať páky, ako takejto investícii jednoznačne zabrániť a ani nespúšťať nákladný proces posudzovania vplyvov.

Ak by sme v tejto veci postupovali v zmysle logiky MŽP, potom by sme mohli prácne posudzovať hoci aj zámer vyhodiť Bratislavu do povetria a na jej mieste vybodovať skládku odpadov pre celú EÚ.

Z vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby sme o odpovediach pod č. 27. 28. 29. a 53 hlasovali, lebo ich považujem za neuspokojivé.