Pamätám na naše prvé stretnutie v 90-tych rokoch ešte na Technickej univerzite vo Zvolene pri pripomienkovaní zákona o odpadoch s prof. Ladomerským. Na naše ochranárske začiatky, pochody za lepšiu odpadovú legislatívu aj odborné podujatia, na ktorých hájil zelené pozície aj keď sme tam už mnohí neboli. Pamätám sa na jeho dôslednosť v environmentálne šetrnom životnom štýle. Vždy usmiaty, taký antický typ, rozvážny mohutný hlas, vždy ochotný pomôcť, pevný stisk ruky.
Úprimnú sústrasť rodine a blízkym.
Ladislav Hegyi
Martina Paulíková:
Keď som preháňala, alebo on mal pocit, že preháňam, tak mi vždy povedal tak typicky: "Aáleé, Maťa." a nebola v tom výčitka, ani podpichnutie. Dano. Spolužiak, kamarát, chalan, otec a najmä človek, na ktorého ste sa vždy mohli spoľahnúť. Neexistovalo, že sa na niečo vykašle, niekam nepríde. Niekedy povedal, že nevie, či to stihne, a nakoniec aj tak stihol - prísť pomôcť kosiť, splavovať Hron, len tak sa zastaviť v Slatinke pri nejakej robote, spracovať podklad do akejkoľvek štúdie. V rýchliku zo Zvolena do BA sme spolu strávili hodiny - naučil ma sedávať v konkrétnej časti vlaku, kde sem tam bývajú zásuvky (hej, aj na južnej trase), a vždy mal aj pre mňa čaj z byliniek, popri tom zdravé chrúmanice. Každý raz sme si hovorili, že potrebujeme pracovať, aj sme zapli počítače a potom sme viedli nekonečné rozhovory o všetkom, aj o nás. Včera sadol do lode niekam inam. Dano, toto si prehnal ty. Vieš? Od zlosti aj ľútosti by som na teba najradšej nakričala. Ale viem, že toto je mimo nás, a že teraz, presne v tejto chvíli by si povedal: "Aáleé, Maťa."
Jano Topercer:
Uuuu, veľmi žiaľne, veľmi nečakané a len veľmi pomaly mi dochádzajúce tam hlbšie. Tam hlbšie mám stále živého toho mnohými talentmi obdarovaného, citlivého, múdreho, mravného, odolného, činného a radostne skromného chlapíka v zenite vývinu, ktorý mi bol napriek rozdielom vo vierach blízky ako málokto - a tak to aj zostane. Úprimnú sústrasť Dankovej rodine a česť jeho pamiatke.
Juraj Rizman:
Bol to tvrdohlavý, ale veľmi priamy, čestný a úprimný muž - oddaný telom aj dušou myšlienke ochrany životného prostredia. Mal som tú česť ho poznať a spolupracovať s ním. Budeš tu chýbať, priateľu!
Natália Šovkoplias:
Je to veľmi smutná správa...A je veľká škoda, že Dano opustil tento svet, ktorý zvlášť teraz potrebuje takých odborníkov - environmentalistov a presvedčených bojovníkov za udržateľné životné prostredie....
Milý Dano, budeš nám všetkým chýbať... Večná pamäť...
Mikuláš Huba:
Stále sa neviem vyrovnať s tým, že odišiel - mladý, hyperaktívny, plný elánu...
Je strašné, že Slovenský ochranársky snem priśiel počas svojej krátkej existencie už o svojho tretieho zakladajúceho člena - a opäť o jedného z najaktívnejších, najkompetentnejśích, skrátka najcennejších.
Česť Tvojej pamiatke, milý Dano!
A vďaka za všetko, čo si pre tento svet urobil.
P. S. Keď ma občas novinári oslovili, aby som sa vyjadril na tému ovzdušia, dopravy v mestách, GMOs, biopotravín a pod., obyčajne som reagoval asi tak, že svoj názor na tieto veci mám, ale sú tu povolanejší na to, aby o nich hovorili do médií. A na otázku kto, neraz som odpovedal, že Daniel Lešinský. Nie náhodou sa v posledných rokoch stal jedným z médiami najčastejšie citovaných ochranárov. O to viac bude chýbať a o to viac sa musíme snažiť my ostatní a ostatné.
Roman Havlíček:
Dano, nie vždy som s Tebou súhlasil, ale vždy som bol s Tebou! Dano Lešinský! Budeš chýbať.