Neformálne spoločenstvo ochranárov a ochranárok
Maňo Huba: Preteky s časom
Výročie 17. novembra priam nabáda k úvahám o tom, kam sme sa za uplynulých 29 rokov dostali, ale aj o tom, ako ďalej. Ak vychádzame z predpokladu, že po najbližších parlamentných voľbách u nás dôjde k zmene k lepšiemu a k moci sa dostanú ľudia, uvedomujúci si skutočné výzvy 21. storočia, heslom dňa by malo byť: zachrániť dovtedy čo najviac.
Preto ide o preteky s časom.
Aby sme so životom v zdraví dovtedy nekončili o generáciu skôr, ako v šťastnejších krajinách.
Aby sa príslušníci rómskej komunity nestali navždy beznádejne stratenými existenciami.
Aby tu nebojoval každý s každým.
Aby nás neprevalcovali extrémizmus, násilie a cynizmus na jednej strane a beznádej/rezignácia na strane druhej.
Aby nám medzičasom neodišli všetci schopní mladí ľudia natrvalo do cudziny.
Aby sme sa nestali skanzenom zastaraných, stratových a zdraviu škodlivých technológií.
Aby sme zatiaľ nevyrúbali posledný strom, nezastrelili poslednú veľkú šelmu, neprehradili poslednú rieku, neotrávili posledný zdroj pitnej vody, nezastavali posledný hektár úrodnej pôdy a nezničili posledné chránené územie.
Aby sa nerozkradlo všetko, „čo nie je priklincované“ a neprejedla sa budúcnosť nasledujúcich generácií.
Aby tu viera, že jestvujú aj čestní politici, nebola prejavom naivity.
V niečom svitla iskierka nádeje po posledných župných i nedávnych komunálnych voľbách.
Ale ani zďaleka sme tento závod s časom ešte nevyhrali. Víťazstvo v ňom si bude vyžadovať veľké a každodenné úsilie.
Dôležité je, že je to v našich rukách.
Aj to je odkaz Novembra 89.
Maňo Huba, 17. 11. 2018