Maňo Huba: Preteky s časom

Výročie 17. novembra priam nabáda k úvahám o tom, kam sme sa za uplynulých 29 rokov dostali, ale aj o tom, ako ďalej. Ak vychádzame z predpokladu, že po najbližších parlamentných voľbách u nás dôjde k zmene k lepšiemu a k moci sa dostanú ľudia, uvedomujúci si skutočné výzvy 21. storočia, heslom dňa by malo byť: zachrániť dovtedy čo najviac.

Preto ide o preteky s časom.

Aby sme so životom v zdraví dovtedy nekončili o generáciu skôr, ako v šťastnejších krajinách.

Aby sa príslušníci rómskej komunity nestali navždy beznádejne stratenými existenciami.

Aby tu nebojoval každý s každým.

Aby nás neprevalcovali extrémizmus, násilie a cynizmus na jednej strane a beznádej/rezignácia na strane druhej.

Aby nám medzičasom neodišli všetci schopní mladí ľudia natrvalo do cudziny.

Aby sme sa nestali skanzenom zastaraných, stratových a zdraviu škodlivých technológií.

Aby sme zatiaľ nevyrúbali posledný strom, nezastrelili poslednú veľkú šelmu, neprehradili poslednú rieku, neotrávili posledný zdroj pitnej vody, nezastavali posledný hektár úrodnej pôdy a nezničili posledné chránené územie.

Aby sa nerozkradlo všetko, „čo nie je priklincované“ a neprejedla sa budúcnosť nasledujúcich generácií.

Aby tu viera, že jestvujú aj čestní politici, nebola prejavom naivity.

V niečom svitla iskierka nádeje po posledných župných i nedávnych komunálnych voľbách.

Ale ani zďaleka sme tento závod s časom ešte nevyhrali. Víťazstvo v ňom si bude vyžadovať veľké a každodenné úsilie.

Dôležité je, že je to v našich rukách.

Aj to je odkaz Novembra 89.

Maňo Huba, 17. 11. 2018