K zameraniu zahraničnej a európskej politiky SR na r. 2014

...Globálna zmena klímy sa neprejavuje len nárastom teplôt, aj keď, pokiaľ mám správne informácie, posledných 15 rokov je najteplejším obdobím v celom dlhom rade meraní, teda od chvíle, kedy sa s meraním teploty na Zemi  systematicky začalo. Takže asi to nebude celkom náhoda. Ale opakujem, nielen nárast teploty a s tým súvisiace zmeny klímy, hydrosféry, vysúšania pôdy, ako aj zmeny vo sfére biodiverzity a iných sú problémom. Je tu aj ďalší, možno dokonca dôležitejší, následok, ako samotné zvyšovanie teploty. A to je nárast výskytu nepravidelností a katastrofických situácií a javov, ktoré máme možnosť sledovať aj u nás,  napríklad v podobe bezprecedentne rýchleho striedania sa intenzívnych zrážok a následne povodní na jednej strane a extrémneho sucha na strane druhej. A to nehovorí o iných regiónoch sveta, ničivých hurikánoch, šírení sa púští a pod. Aj to je dôvod, prečo sa aj v medzinárodnej klimatologickej „hantýrke“ začína viac používať terminus technicus „zmena klíme“, resp. „klimatické zmeny“, než slovné spojenie globálne otepľovanie, ako si to správne všimol aj kolega Šebej.

Ale ak by sme však aj pripustili, že riziko otepľovania, a najmä podiel ľudského zavinenia tohto všetkého sa zveličuje, ako dlhodobo a konzistentne tvrdí Fero Šebej, je tu aj iný dôvod, prečo modernizovať náš priemysel, energetiku, dopravu či stavebníctvo smerom k energetickej úspornosti a environmentálnej šetrnosti. Na tom sa zhodneme vari všetci, tak prečo robiť z tejto nevyhnutnej zmeny rozvojovej paradigmy strašiaka?

Dávam kolegovi Šebejovi za pravdu v tom, že istota v týchto záležitostiach nie je 100%-ná, ale „len“ (povedzme) 95%-ná. Napokon jedným z dôkazov toho, že euroskeptici ešte stále nevymreli, je on sám.

Ale ako reakciu na takéto situácie prijali účastníci a účastníčky pamätného Summitu Zeme v r. 1992 v Rio de Janeiro ako jednu zo zásad, ktorými by sa malo ľudstvo riadiť, zásadu predbežnej opatrnosti, ktorá hovorí asi toľko, že keď aj nemáme 100%-nú, ale len 95%-nú istotu, že sa niečo zlé v dohľadnej budúcnosti stane, máme sa správať tak predvídavo a prijímať také preventívne opatrenia, ako keby istota tej - ktorej hrozby bola 100%-ná. V opačnom prípade hrozí riziko, že premeškáme poslednú príležitosť na odvrátenie vývoja, ktorý môže mať fatálne následky.