Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
27. ročník Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov máme úspešne za sebou. Bolo nielen príjemne, ale aj veľmi zaujímavo. Zaslúžili sa o to najmä prezentácie blízkych spolupracovníkov Josefa Vavrouška, protagonistov „environmentálnej revolúcie“ spred 30 rokov a aktérov nezabudnuteľnej Dobříšskej konferencie v r. 1991, ale aj ďalších významných slovenských a českých environmentalistov a environmentalistiek. Spomienky na Dobříš, Josefa a Petru sa striedali s hodnotením súčasnosti i uvažovaním o udržateľnejšej budúcnosti.
Nedávno veľká koalícia 162 organizácií a spoločností (vrátane slovenských) vyzvala Európsku komisiu, aby zabezpečila reguláciu novej generácie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) v súlade s existujúcimi zákonmi EÚ o GMO a v súlade s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora z roku 2018. Pred niekoľkými dňami podobnú výzvu poslalo 47 slovenských organizácií a spoločností ako aj skupina 33 členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu aj našim národným autoritám.
Pred vyše rokom vyšla kniha o S-O-S a jeho aktivitách. V prílohe nájdete jej elektronickú verziu...
Na priblíženie jej obsahu pár slov z úvodu:
Nedávno uplynulo 32 rokov od chvíle, keď bratislavskí ochranári vydali svoju kritickú publikáciu Bratislava/nahlas. Medzičasom sa z nej a z príbehu okolo nej stal jeden z pilierov, na ktorých stojí súčasné Slovensko. Význam tohto nevšedného počinu ocenila samostatným uznesením Národná rada SR a prezident republiky udelil jej vydavateľom najvyššie štátne vyznamenanie. Parafrázujúc majstra Satinského: z Bratislavy/nahlas sa stala maturitná otázka.
Protagonisti sa dodnes sporia o to, či bolo prednovembrové ochranárstvo na Slovensku viac zelené alebo antikomunistické.
Jakub Huba, Pavel Šuška
V neskoronormalizačnom období zaznamenal organizovaný environmentalizmus obdobie svojej bezprecedentnej podpory a v mnohých vzbudil nemalú nádej do budúcnosti. Udalosti roku 1989 na chvíľu vyniesli na vrchol politického diania viacerých predstaviteľov (už menej predstaviteliek) slovenského, najmä bratislavského, zeleného hnutia reprezentovaného Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK). No v rovnakom momente sa začali písať dejiny ústupu. Autentická zelená nezmizla len z palety partajníckej politiky, ale pomerne dôsledne sa vytratila aj z iných oblastí verejného života. A tak dnes, napriek prieskumom dokazujúcim, že väčšina populácie Slovenska považuje environmentálne problémy za kľúčové, neexistuje u nás žiadna relevantná zelená politická strana, ale čo je oveľa horšie, žiadne početnejšie zelené hnutie. Pri hľadaní príčin tohto, zdanlivo paradoxného, stavu sa musíme v krátkosti pozrieť na to, akým vývojom a premenami domáci environmentalizmus prešiel.
Po roku pôsobenia súčasnej vlády sa pýtame jej predstaviteľov, ako sa plní programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti ochrany prírody, krajiny a životného prostredia, vrátane opatrení na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do r. 2050, k čomu sa náš štát zaviazal (a to nielen v kapitole Životné prostredie).
Participácia verejnosti je zadefinovaná v zákonoch a nariadeniach Slovenskej republiky, je však v praxi v dostatočnej miere realizovaná?
Odpoveď skúša priniesť článok Tóna Popoviča, uverejnený na portáli Aktuality.sk 13. 2. 2021...
Aktuálne prebiehajúce debaty o úlohe vedcov a odborníkov pri zvládaní pandémie nútia zamyslieť sa nad podobou a účinnosťou participácie odbornej verejnosti pri správe krajiny.
Demokracia nemá byť iba volebným mechanizmom, ktorými sa istí jednotlivci, združení v politických subjektoch, dostanú k moci - k správe vecí verejných. Pre úroveň spravovania spoločnosti, pre úroveň vládnutia je kľúčový obsah a kvalita činnosti pri uplatňovaní zverenej moci, ako aj úroveň kvality odbornej starostlivosti pri príprave a realizácii riešení, ktorých cieľom má byť služba verejnosti. ...
Ďalšia veľká strata pre ochranu prírody a krajiny na Slovensku - odišiel celoživotný zanietený ochranár, vzdelaním geológ a veľký znalec (nielen) neživej prírody, múzejník, pedagóg, autor, popularizátor poznania a osvetový pracovník, jedna z významných osobností štátnej ochrany prírody u nás a zároveň aktivista a protagonista SZOPK - RNDr. Juraj Galvánek.
Koncom minulého roku vydala Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (konkrétne jej Katedra biológie a ekológie FPV) vo svojom vydavateľstve Belianum publikáciu, ktorá by Vás mohla zaujímať. Volá sa Úvod do systémovej ekológie I a jej podtitul znie: Od environmentálnej krízy k princípom ekologickej zložitosti a organizácie ekologických systémov. Ide o dielo autorského kolektívu Peter Sabo, Peter Urban, Radovan Malina, Juraj Švajda a Ingrid Turisová.
Publikácia „Miznúca krajina a my“ chce byť malou sondou do bezmála polstoročie vznikajúceho súvrstvia textov autora, venovaných strácajúcej sa podobe tradičnej slovenskej krajiny. Jej pdf je prílohou tohto článku...
Slovenský ochranársky snem vyzýva Okresný úrad v Bratislave a Ministerstvo životného prostredia SR, aby uprednostnilo ochranu významných vodárenských zdrojov pred novou výstavbou. Ide aj o podporu návrhu na určenie ochranných pásiem a povolenia na osobitné užívanie vôd vodárenského zdroja Šamorín...