Články

Dnes sa lúči so svojou funkciou šéfa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku doc. Ladislav Miko.

Jeho profesionálna kariéra je veľmi bohatá a nechýbajú v nej kľúčové posty: od funkcie ministra životného prostredia ČR v úradníckej vláde až po viaceré top pozície v Európskej komisii. Popri tom nikdy neprestal byť špičkovým vedcom vo svojom odbore pôdnej ekológie, za čo si okrem iného vyslúžil post hosťujúceho profesora na Univerzite v Antverpách. Jeho medzinárodnej prestíži vždy pomáhala aj skutočnosť, že ovláda sedem jazykov.

Medzi tohtoročnými laureátmi Ceny ministra životného prostredia za prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore je aj Ľubica Trubíniová. V celom období po roku 1989 bola aktívnou občianskou ochranárkou. V roku 1993 bola zakladateľkou a do roku 2003 riaditeľkou slovenskej pobočky organizácie Greenpeace. Za svoju činnosť získala v roku 1997 Cenu Josefa Vavrouška udeľovanú Nadáciou Charty 77 a v roku 2000 1. cenu The Sasakawa Environmental Award udeľovanú The Sasakawa Peace Foundation. Neskôr pôsobila v Bratislavskom regionálnom ochranárkom združení (BROZ). Od r. 2009 pracuje v ľudskoprávnej organizácii Občan, demokracia a zodpovednosť.

32 rokov po Nežnej a 17 rokov po veternej smršti v Tatrách

Pred 32 rokmi sme čelili nepriateľom slobody a demokracie. Tí sú tu, žiaľ, stále. Ale medzičasom pribudla hrozba ešte fatálnejšia. Volá sa rozhnevaná planéta (ktorú sme bezohľadne zneuctili). Poznámku pápeža, že príroda nikdy neodpúšťa, sme blahosklonne pustili jedným uchom dnu a druhým von. A pritom to bolo asi najdôležitejšie posolstvo, ktoré nám tu počas svojej návštevy zanechal.

Keď sa ma novinári pýtajú, čo je potrebné zmeniť v našom vzťahu k planéte, moja reakcia býva stručná: všetko. Taká jednoduchá je odpoveď na najväčšiu výzvu, akej kedy ľudstvo čelilo! Ale v skutočnosti to jednoduché vôbec nebude, lebo väčšine ľudí sa nechce na svojom zabehnutom životnom štýle, spotrebných návykoch a pohodlnosti meniť nič.

Eugen Gindl na úvod podujatia k 20. výročiu vzniku Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia (predchodkyne ZO 6 SZOPK - pozn. aut.) o. i. povedal:

„...Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia vznikla na pôde bratislavského ochranárstva ako spontánne spoločenstvo ľudí bez zaprisahávajúcich a nabubrených deklarácií, či formálnych stanov, v tichom presvedčení, že demokracia prírody je inšpirujúca a (čiastočne) prenosná aj na spoločnosť.

Členov sekcie zjednocoval zelený, vtedy v našich končinách ešte nezideologizovaný, ekologický étos, intímne obcovanie s prírodou, s materiálnymi hodnotami minulosti. Hľadali priestor, v ktorom by si dokázali vyhojiť neustále zraňovanú občiansku dôstojnosť, ktorá je hlavnou prísadou občianskeho sebavedomia.