Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Snaha krajín strednej a východnej Európy zahrnúť fosílny plyn a jadrovú energiu do zelenej taxonómie EÚ bude viesť k ďalšiemu konzervovaniu regiónu v neudržateľnej energetike. Energetické siete týchto krajín sa vystavujú hrozbe rukojemníctva voči tretím krajinám. Európsky úrad pre životné prostredie spolu s mimovládnymi organizáciami zo strednej a východnej Európy preto naliehajú na vlády krajín Európskej únie, aby odmietli snahy o zahrnutie plynu a jadra medzi trvaloudržateľné palivá.
V týchto dňoch vyšla v Slovarte kniha rozhovorov Jána Štrassera s Martinom Bútorom s názvom Rozhovory o časoch, ktoré sme žili a žijeme. Myslím si, že by mohla zaujať každého, kto sa zaujíma o uplynulých sedem desaťročí politického, spoločenského, kultúrneho a environmentálneho vývoja na Slovensku i v zahraničí cez prizmu ich pozorného svedka, zasväteného komentátora a v nejednom prípade aj dôležitého aktéra.
O Martinovi Bútorovi toho verejnosť vie pomerne veľa, veď bol jedným z kľúčových aktérov Nežnej revolúcie, poradcom prezidentov Václava Havla i Andreja Kisku, naším úspešným veľvyslancom v USA, prezidentským kandidátom či zakladateľom a neskôr čestným prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Dnes sa lúči so svojou funkciou šéfa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku doc. Ladislav Miko.
Jeho profesionálna kariéra je veľmi bohatá a nechýbajú v nej kľúčové posty: od funkcie ministra životného prostredia ČR v úradníckej vláde až po viaceré top pozície v Európskej komisii. Popri tom nikdy neprestal byť špičkovým vedcom vo svojom odbore pôdnej ekológie, za čo si okrem iného vyslúžil post hosťujúceho profesora na Univerzite v Antverpách. Jeho medzinárodnej prestíži vždy pomáhala aj skutočnosť, že ovláda sedem jazykov.
Keď som čítala Katkin životopis, uvedomila som si korene jej rozprávačského talentu, slonej pamäti, odzbrojujúceho humoru či prístupu k legislatíve a zákonom. Spomeniem najmä Katkinho otca, ktorý, ako sama hovorí, bol „veľký zabávač“ a právnik, v ktorého rodine sa niekoľko generácií študovalo právo. Katarína sama zvažovala štúdium práva, no podľa jej slov to v tom čase vlády jednej strany nebolo vhodné. Nakoniec sa rozhodla pre Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach a po škole sa zamestnala v Považskej Bystrici, kde pracovala na výskume supravodičov, neskôr na Slovenskej akadémií vied v Bratislave.
Nie je vôbec náhoda, že hneď prvý deň zapadla medzi členov slávnej ZO 6 SZOPK a tí ju prijali medzi seba.
Minister životného prostredia Ján Budaj po druhý raz odovzdal Ceny ministra životného prostredia za prínos v ochrane životného prostredia v občianskom sektore. Pätica laureátov si z rúk ministra prevzala ocenenie priamo na pôde Ministerstva životného prostredia SR v Deň boja za slobodu a demokraciu, teda na 32. výročie Nežnej revolúcie.
Mimochodom, tri z piatich ocenených sú členkami Slovenského ochranárskeho snemu...
32 rokov po Nežnej a 17 rokov po veternej smršti v Tatrách
Pred 32 rokmi sme čelili nepriateľom slobody a demokracie. Tí sú tu, žiaľ, stále. Ale medzičasom pribudla hrozba ešte fatálnejšia. Volá sa rozhnevaná planéta (ktorú sme bezohľadne zneuctili). Poznámku pápeža, že príroda nikdy neodpúšťa, sme blahosklonne pustili jedným uchom dnu a druhým von. A pritom to bolo asi najdôležitejšie posolstvo, ktoré nám tu počas svojej návštevy zanechal.
Keď sa ma novinári pýtajú, čo je potrebné zmeniť v našom vzťahu k planéte, moja reakcia býva stručná: všetko. Taká jednoduchá je odpoveď na najväčšiu výzvu, akej kedy ľudstvo čelilo! Ale v skutočnosti to jednoduché vôbec nebude, lebo väčšine ľudí sa nechce na svojom zabehnutom životnom štýle, spotrebných návykoch a pohodlnosti meniť nič.
Eugen Gindl na úvod podujatia k 20. výročiu vzniku Sekcie pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia (predchodkyne ZO 6 SZOPK - pozn. aut.) o. i. povedal:
„...Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia vznikla na pôde bratislavského ochranárstva ako spontánne spoločenstvo ľudí bez zaprisahávajúcich a nabubrených deklarácií, či formálnych stanov, v tichom presvedčení, že demokracia prírody je inšpirujúca a (čiastočne) prenosná aj na spoločnosť.
Členov sekcie zjednocoval zelený, vtedy v našich končinách ešte nezideologizovaný, ekologický étos, intímne obcovanie s prírodou, s materiálnymi hodnotami minulosti. Hľadali priestor, v ktorom by si dokázali vyhojiť neustále zraňovanú občiansku dôstojnosť, ktorá je hlavnou prísadou občianskeho sebavedomia.
Myšlienky Eugena Gindla motivujú aj 32 rokov po Nežnej revolúcii hľadať a napĺňať ideál novembra 1989. Na sociálnej sieti to v súvislosti s úmrtím novinára, spisovateľa, scenáristu i spoluzakladateľa Verejnosti proti násiliu (VPN) napísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Pripomenula váhu, ktorú mal Gindlov názor na žurnalistiku a spoločenské dianie, vyzdvihuje jeho aktivizmus v oblasti ochrany životného prostredia. Pripomína jeho angažovanosť a vzdáva česť jeho pamiatke.
Význam osobnosti zosnulého literáta a aktivistu zvýraznila aj vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí). "Odišiel múdry a kultivovaný človek," uviedla na sociálnej sieti. Poďakovala sa mu za hodnoty, postoje počas totality, aj za kultivovanie verejného priestoru.